SME
Utorok, 16. august, 2022 | Meniny má Leonard

Ako sa darí prvým výrobcom bio múky a bio chleba

V našich končinách konzumuje chlieb takmer každý človek niekoľkokrát denne, ak si ho dobrovoľne alebo z donútenia nevyradil z jedálneho lístka. Čomu inému by sa teda mohlo viac dariť v bioprodukcii, ak nie tejto masovej komodite? Profit túto otázku položil dvom producentom – výrobcovi prvého certifikovaného biovýrobku a jedinému výrobcovi biochleba v krajine.

Priekopník bioprodukcie

Dušan Janovíček, Biomila, Rudník

Zdroj: Vladimír Kampf

Patrí medzi prvých bioproducentov na Slovensku. Biokultúre sa priučil v Čechách, študoval na Poľnohospodárskej univerzite v Brne a potom ako agronóm pracoval na Morave. „Už v roku 1990 začala v Čechách vznikať skupina entuziastov, ktorí mali vzťah k prírode a vedeli, že hospodáriť sa dá aj iným ako bežným spôsobom,“ hovorí Dušan Janovíček, riaditeľ spoločnosti Biomila v Rudníku pri Myjave.

SkryťVypnúť reklamu

Bol jedným z nich a ako člen združenia Probio sa mohol o biopoľnohospodárstve dozvedieť viac aj počas stáží v zahraničí. „Pre mňa bol rozhodujúci ročný pobyt na farme v Nemecku, kde pestovali špaldu, staršiu odrodu pšenice. Naučil som sa o nej všetko, od lúpania cez mletie až po spracovanie, a na tom som neskôr v roku 1995 založil na Slovensku svoju živnosť,“ opisuje začiatky svojho podnikania D. Janovíček.

Prvé bioprodukty prichádzali na Slovensko zo zahraničia. V roku 1997 vznikol Ekotrend ako zväz subjektov pôsobiacich v bioprodukcii a v rámci neho bol v roku 2001 certifikovaný prvý slovenský bioprodukt: špaldová múka. Značka Biomila vznikla v roku 2007. „V tom čase sme jej vyrobili 30-40 ton ročne,“ spomína D. Janovíček, bývalý riaditeľ Ekotrendu. Z Ekotrendu neskôr vznikla Biomila, ktorú D. Janovíček riadi dnes.

SkryťVypnúť reklamu

OD PRODUKTU K OBCHODU. Dovážať bioprodukty zo zahraničia a obchodovať s nimi je dnes na Slovensku oveľa jednoduchšie, ako ich vyrábať. D. Janovíček však začal z opačného konca. „Ja som mal najskôr hospodárstvo. Som agronóm a obchodné záležitosti som sa musel učiť,“ vysvetľuje. Kontakty v Čechách mu však pomohli vybudovať si významnú veľkoobchodnú sieť s biopotravinami, aj keď sám pestuje najmä špaldu, liečivé rastliny a jablká.

„Hospodárime na 156 hektároch pôdy a máme 19 hektárov jabloňových sadov. Sú to všetko stromy vysádzané ešte v 60. rokoch minulého storočia, staršie odrody, ktoré sú pomerne odolné voči škodcom. Preto rodia aj bez postrekov,“ opisuje D. Janovíček. Na trh sa dostanú ako sušené jablká Biomila, ale aj ako ovocné šťavy z biomuštárne v českom Hostětíne.

SkryťVypnúť reklamu

Zdroj: Vladimír Kampf

VIACPOĽNÝ AKO V STREDOVEKU. Hlavný produkt, špaldová pšenica, ozimina sa zelená už teraz. Na poli pred výrobňou na kopci v Rudníku zatiaľ nie je nič – ale na jar tu vyrastie horčica na osivo. No to nie je jej jediný účel. Stredoveký hospodár delil pôdu na tri časti – jarinu, oziminu a časť nechával úhorom. Biofarmár síce nenecháva pôdu úhorom, výnosy však zvyšuje inak ako pridávaním živín do pôdy. Okrem úžitkových pestuje aj takzvané medziplodiny, ktoré sa nezberajú, ale zaorú sa, aby pôdu obohatili.

Prvým slovenským certifikovaným bioproduktom sa v roku 2001 stala špaldová múka

„Plodiny treba striedať, ideálny je štvorpoľný systém – ozimina, medziplodina, jarina a ďatelina. Preto je naša špaldová pšenica drahšia,“ vysvetľuje princíp biopoľnohospodárstva D. Janovíček. Sýpku má D. Janovíček teraz plnú veľkých balíkov ovsa, ktoré onedlho zaseje spolu s medziplodinou peluškou. Pýtame sa ho, ako to rieši s burinou, ale iba sa pousmeje. „Keď poľnohospodár neurobí chybu, nemusí sa báť škodcov. Špalda dobre konkuruje burinám, keď sa zakorení, burinu už nepustí,“ vysvetľuje.

SkryťVypnúť reklamu
O špalde sa naučil na stáži v Nemecku všetko od lúpania cez mletie až po spracovanie. Na tom založil svoju živnosť na Slovensku

V budove sýpky z 50. rokov minulého storočia majú mlyn, zariadenie, ktoré pôsobí veľmi jednoducho. „Špalda potrebuje inú lúpačku ako klasická pšenica. V roku 2003 sme si prvú lúpačku na špaldu vyrobili zo staršej montážnej linky sami,“ spomína D. Janovíček.

Po vylúpaní prechádza pšenica potrubím do susednej miestnosti a cez odprašovač ide do obyčajnej malej plechovej skrinky, ktorá má vo vnútri mlynské kamene. Múka a otruby sú v celozrnnej múke zastúpené v pomere, v akom sú otruby a zrno. „My z nej doma robíme aj halušky,“ pýši sa. Špaldu melú aj nahrubo a krupicová kaša z nej vraj chutila škôlkarom na Myjave natoľko, že vraj potom doma nechceli jesť tú obyčajnú. Do obchodov ide múka – ale aj cestoviny a tyčinky, ktoré z nej vyrábajú vo výrobni vo Vinosadoch.

SkryťVypnúť reklamu

Zdroj: Vladimír Kampf

VEĽKOSKLAD. V Rudníku si zatiaľ vystačia s dvomi hospodárskymi budovami – sýpkou a skladom. Okrem vlastných totiž dodávajú na trh aj biopotraviny iných výrobcov, najmä dovezené z Čiech. „Vo veľkosklade máme päťsto druhov tovaru, z toho 75 má domácu značku Biomila,“ hovorí D. Janovíček.

Biofarmár výnosy zvyšuje inak ako pridávaním živín do pôdy. Okrem úžitkových pestuje aj takzvané medziplodiny, ktoré pôdu obohatia

Spočiatku tovar dodávali najmä do malých predajní potravín a bioobchodov, potom sa s príchodom potravinových sietí razom všetko zmenilo. Mnohí z ich malých partnerov zanikli, ale najmä od roku 2007 sa Biomila zviezla na obrovskom trende. „Bio začalo byť trendom a veľké reťazce ho začali ponúkať v špeciálnych regáloch, aby si prilákali zákazníkov. Mali záujem o naše výrobky a vďaka tomu nám odvtedy produkcia medziročne stúpala o desať percent a celkovo sa zvýšila štvornásobne,“ opisuje D. Janovíček.

SkryťVypnúť reklamu

Špaldovú múku predávajú aj na spracovanie piatim pekárňam, ale biochlieb vyrába len jedna z nich – v Dunajskej Lužnej. V Rudníku však o biopekárni do budúcnosti neuvažujú - skôr o rozširovaní výroby v súčasnom sortimente. Na Slovensku mnoho vecí zlyháva na tom, že ľudia nespolupracujú, ale bojujú medzi sebou. Veľkosklad, ktorý vytvoril D. Janovíček nerozdeľuje, ale spája a vytvára príležitosti aj pre iných. „Farmárom, ktorí hospodária v okolí, vieme garantovať trvalý odbyt za primeranú cenu. Ideme aj ďalej, s niektorými už máme spoločný osevný plán a spoločne vyvíjame trhové plodiny,“ vysvetľuje D. Janovíček.

BIOPLYN ČI PELETY. Z toho, čo uzatvára ekologický reťazec hospodárenia D. Janovíčka, vidíme plné kontajnery vedľa sýpky. „Zo zvyškov po spracovaní obilia vyrábame pelety. Na trhu ich nezhodnocujeme, lebo do bežných kotlov sa nehodia, ale naše vlastné budovy vykurujeme práve nimi,” opisuje.

SkryťVypnúť reklamu

Produkciu D. Janovíčka síce neohrozujú buriny ani škodcovia, ale báť sa musí diviakov. Paradoxne práve vďaka inej, nie veľmi vydarenej ekologickej snahe. „Tento rok nám sucho a diviaky spôsobili stratu takmer 50-tisíc eur. Diviaky sem prilákala kukurica, ktorá v týchto oblastiach nemá dobré podmienky na pestovanie. No keďže tu postavili dve výrobne bioplynu a sú na to eurofondy, všetci chcú mať kukuricu. Ale na to, aby dosiahli patričné výnosy, musia používať veľa chémie,“ uvádza D. Janovíček.

Na ďalšej strane nájdete príbeh prvej slovenskej biopekárne s certifikátom.

Z kvásku starých mám

Štefan Hrončo, Zelená a Modrá, Dunajská Lužná

Zdroj: Milan David

Úplne na začiatku boli dvaja kamaráti, ktorí chceli ku koncu vysokoškolského štúdia rozbehnúť podnikanie. „Hľadali sme niečo, čo je spojené s ekológiou a so zdravým životným štýlom,“ vysvetľuje Štefan Hrončo z biopekárne Zelená a Modrá v Dunajskej Lužnej. Zhruba dva roky trvalo, kým zohnali a zariadili priestory podľa normy a vybavili certifikát bio. Vzostupný trend zdravej výživy a biovýrobkov im dodal odvahu vyrábať hoci drahší, ale kvalitnejší chlieb i pečivo.

SkryťVypnúť reklamu
Trend nejesť chlieb pekárom v Dunajskej Lužnej neuškodil, dokázali ho naopak využiť. Začali robiť zdravý bezlepkový chlieb bez škodlivých prídavných látok

V súčasnosti to ťahajú už piaty rok a rastú. Š. Hrončo, s ktorým sme sa rozprávali priamo pri kamennom mlyne v malej prevádzke biopekárne, začal podnikať s Igorom Koromházom. Kvôli nákladom na rozbeh potrebovali aj ďalších investorov. V súčasnosti majú ešte jednu konateľku a ďalších dvoch kamarátov ako investorov. Už z úvodu rozprávania je jasné, že podnikať sa dá aj od nuly, čo v prípade Š. Hronča sedí. Ale treba dodať, že keby nebolo investorov, nešlo by to tak ľahko.

INŠPIRÁCIA Z RAKÚSKA. Základom výroby biopekárne v Dunajskej Lužnej je celozrnné pečivo. „Prvýkrát som sa stretol s pravým kváskovým chlebom z celozrnnej múky až keď nám ho upiekol známy, ktorý robil v rakúskej pekárni. Urobil nám minikurz, ako sa chlieb pečie. Vtedy sme si povedali, že taký na Slovensku nemáme a že by bolo zaujímavé ponúknuť ho ľuďom,“ hovorí Š. Hrončo, vyštudovaný strojný inžinier, ktorý sa na podnikanie musel rekvalifikovať. „Absolvoval som kurz u bývalého cechmajstra Vojtecha Szemesa a musel som robiť skúšky pred živnostenskou komorou. V našej firme zodpovedám za kvalitu výroby,“ dodáva Š. Hrončo.

SkryťVypnúť reklamu

Zdroj: Milan David

Vedeli, ako pečú celozrnný chlieb Rakúšania. Ale až vďaka tomu, že si kúpili kamenný mlyn z Rakúska, videli v tamojšej pekárni, ako vyzerá skutočná biopekárenská výroba. „Boli sme tam na exkurzii. Pekáreň už pečie dvadsať rokov, my budeme mať na jeseň päť. Rakúšania boli už viac automatizovaní. Pre nás je dôležité nájsť ľudí, ktorí sa chcú uplatniť v remesle. Sme v kontakte s riaditeľom školy, kde sa učia pekári, ale je ich stále menej a menej, vraj iba sedem na jeden ročník,“ opisuje Š. Hrončo.

OBILIE ZO SLOVENSKA. Pekáreň v Dunajskej Lužnej pečie iba z certifikovaných surovín. „Väčšinou sa snažíme mať slovenských dodávateľov, hlavným dodávateľom je Biomila, ale vyhľadávame aj menších pestovateľov. Pečieme hlavne zo špaldy, takmer deväťdesiat percent našej produkcie. Na Slovensku je lúpačiek špaldy ešte stále málo,“ podsúva nepriamo Š. Hrončo tip pre podnikavých.

SkryťVypnúť reklamu

Mnohí ľudia dnes chlieb z jedálnička škrtajú preto, že ich organizmus netoleruje lepok alebo iba chcú schudnúť. Trend nejesť bežný chlieb však pekárom v Dunajskej Lužnej neuškodil, dokázali ho naopak využiť. „Keď sme si s kolegom pozerali zloženie bezlepkových chlebov, boli sme zdesení. Sú tam rôzne prídavné látky, napríklad modifikovaný škrob. Kvôli tomu sme začali uvažovať, že budeme piecť zdravší bezlepkový chlieb. Dávame doň iba pohánkovú múku, ľanové a tekvicové semiačka a rastlinnú vlákninu psylium,“ zdôrazňuje Š. Hrončo.

Podľa neho môžu mať ľudia problémy aj s droždím, preto je kváskový chlieb vhodnou alternatívou pre všetkých, čo jedia chlieb každý deň. Š. Hrončo sleduje aj nové trendy. „Na Novom Zélande urobili štúdiu, kde zistili, že keď cesto na chlieb dlho kvasí pomocou kvásku, stáva sa bezlepkovým. Aj my by sme chceli iniciovať takýto výskum. Už sme oslovili jednu lekárku, tak som zvedavý,“ hovorí.

SkryťVypnúť reklamu

Zdroj: Milan David

ŤAŽKÝ CHLEBÍČEK? Získať certifikát pre biovýrobu nie je až také ľahké. „My máme certifikát úplne od začiatku. Ešte pred jeho získaním sme mali spätnú väzbu od odberateľov, vedeli sme, že zákazníci si bioprodukty vyžadujú. Je to pre nás konkurenčná výhoda. Na Slovensku je viac pekární, ktoré pečú z biosurovín, ale nemajú certifikát,“ zdôrazňuje Š. Hrončo.

Kontroly prichádzajú raz do roka, pretože certifikát treba obnovovať. Kontrolujú, či používajú všetky suroviny na výrobu chleba iba z ekologického poľnohospodárstva. „Pri každej surovine, ktorú si vyberú, musíme preukázať, že vieme, odkiaľ pochádza. Všetky suroviny musia mať certifikát.“ Viacerí by sa zhodli na tom, že pekárstvo nie je zlatá baňa. Na Slovensku stále nie je dosť ľudí zvyknutých na drahší chlieb či pečivo.

SkryťVypnúť reklamu
Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Index

KURZY

Koľko dostanem za 1 euro (16. 8. 2022)
USD 1.020
AUD 1.451
CZK 24.460
JPY 135.610
CAD 1.317
GBP 0.844
HUF 398.600
PLN 4.686
CHF 0.963
SEK 10.498

Zobraziť kompletný kurzový lístok

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  3. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  4. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  6. Na Špitálskej ulici v Bratislave pribudnú nové byty
  7. Po rokoch cichosci richtuju v Raslavicoch slavnosci
  8. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom.
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 21 483
  2. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 356
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 15 324
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 834
  5. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 3 177
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 2 825
  7. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 406
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 1 664

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  2. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  3. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  6. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  7. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  8. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 16 361
  2. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 9 862
  3. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 105
  4. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 074
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 891
  6. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 4 804
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 4 159
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 751
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Lukáš Kovanda

Sankcie účinkujú, ich efekt sa dostaví v dlhodobejšom horizonte, tvrdí ekonóm Kovanda.


11 h
Ilustračné foto.

Príčinou je pokračujúce zdražovanie plynu.


TASR 13 h
Budova čínskej centrálnej banky v Pekingu.

Rozhodnutie banky naznačuje, že Peking na čas odložil obavy z vysokej zadlženosti ekonomiky, aby odvrátil jej pokles.


SITA 17 h
Peedseda Úradu pre verejné obstarávanie Miroslav Hlivák.

Hlivák kandidovať nebude zo zdravotných dôvodov, venovať sa chce opäť advokácií.


TASR 17 h

Blogy SME

  1. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy: Jedlo zo vzduchu
  2. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  3. Jiří Ščobák: Odporúča sa zobrať dnes hypotéku? Ako myslia a čo robia banky na Slovensku?
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Jiří Ščobák: Rozhovor: Ako mám budovať finančnú rezervu a žiť lepší život?
  6. Jana Melišová: Ako ovplyvňujú sankcie voči Rusku svetový obchod? Sú obavy z rastu cien reálne?
  7. Jiří Ščobák: Ako získať peniaze na rozbeh startupu? Odborníci radia
  8. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 16 361
  2. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 9 862
  3. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 105
  4. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 074
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 891
  6. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 4 804
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 4 159
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 751
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu