Táto chudobná krajina juhovýchodnej Ázie pôvodne nepatrila na zoznam krajín, ktoré túžim navštíviť skôr‚ než zomriem. Na svojich potulkách svetom som však stretla množstvo ľudí, ktorí Kambodžu postavili na piedestál top destinácií. Pokušenie bolo tým pádom čoraz väčšie. A tak‚ keď sme s kamarátmi na december plánovali výlet po Vietname, pridružila sa aj krajina pri jeho juhozápadnej hranici.
Cestovať po Kambodži znamená zabudnúť na rýchle presuny, pohodlie a dodržiavanie predsavzatých plánovMalo to byť len na skok. Samozrejme, za naivného predpokladu, že štyristo kilometrov zdoláme za šesť-sedem hodín. V Kambodži je to reálne dvanásť i viac. Väčšina miestnych ciest totiž nemá ďaleko od našich poľných. Stretli sme na nich úplne všetko – a to v každom smere.
Naleštený Lexus vedľa na prasknutie naloženého tuk-tuku, motorkára vlečúceho sa doslova krokom za dievčatkom‚ ktoré snaživo šliapalo do pedálov svojho bicykla‚ aj kravu brzdiacu rad ťažkotonážnych vozidiel. Okolo tejto dopravnej grotesky sme s úžasom pozorovali nádhernú krajinu posiatu vysokými palmami, ryžovými poľami a dobytkom‚ ktorý sa pasie medzi idylickými vidieckymi domami. Pomaly mi začalo dochádzať, o čom všetci tí dobrodruhovia básnia.
Zdroj: Profimedia.cz
Cestovať po Kambodži znamená zabudnúť na rýchle presuny, pohodlie a dodržiavanie predsavzatých plánov. Už na colnici sa prenesiete v čase o pár desaťročí späť, pričom dĺžka vášho zdržania závisí od nálady colníkov a výšky úplatku, ktorý za vás v lepšom prípade vyrieši skúsený sprievodca.
Colníci, niektorí v uniformách, iní v civile, sedia pri drevených stoloch vo vestibule vedľa čakajúcich turistov. Zozbierané pasy naplnené dolármi za víza vyberajú z igelitových vreciek a bez väčšieho záujmu jeden po druhom pečiatkujú. Potom ešte prichádza na rad kontrola. Kórejčana predo mnou podrobili krátkemu výsluchu a vzali mu odtlačky prstov. Mojim kamarátom tiež. Na mňa sa mladý colník ani nepozrel.
