Pár nápadov pre lepšie Slovensko a odvážnejších Slovákov

Odpovedá:

Petra Vajdová‚ herečka

Zdroj: Kaja Čemová

1. Slovensko teraz najviac potrebuje vyriešiť nepovšimnuté alebo zle riešené problémy, ktoré si jednotlivé vlády odovzdávajú. Na to potrebuje politikov, ktorí dokážu pracovať predovšetkým pre ľudí a za svoju prácu sú ochotní niesť zodpovednosť. Teda nielen využívať svoje práva a možnosť nabaľovať sa vo svojich pozíciách. Politické osobnosti by mali milovať našu krajinu, jej ľudí, rešpektovať a najmä poznať našu históriu. Mali by byť dostatočne vzdelaní a mať aj kultúrne vystupovanie. Ale asi najviac by Slovensko potrebovalo veľa trpezlivosti a veľa peňazí.

2. Máme veľa, zároveň však aj veľa potrebujeme. Učiť sa od správnych ľudí a krajín. Ale s rešpektom k ľuďom na celom Slovensku, ktorí dokážu aj z mála prežiť a bojovať o šťastie. Čo by som importovala? More, šťastnú južanskú povahu, severskú vyspelosť a poriadok, rakúske platy a dôchodky, amerických psychiatrov. Najviac by som sem však doviezla vnútornej slobody človeka, ktorá u nás celé desaťročia, priam storočia chýbala.

3. Školenie‚ ktoré by pomohlo politikom pochopiť, že sú tu pre ľudí a nie pre seba. Že za každé rozhodnutie musia prijať zodpovednosť. Že ich úlohou nie je dokazovať, kto má väčšiu moc a kto je silnejší. Že to nie je o nich‚ ale o Slovensku, o malej krajine, ktorá sa musí starať nielen o to, ako ju vníma zahraničie, ale aj jej ľudia. Či sú spokojní a či majú pocit bezpečia a spravodlivosti.

4. Chcela by som cítiť, že si môžem dovoliť mať deti. Že ich budem vedieť zabezpečiť a ony tu budú chcieť zostať pracovať a žiť. Chcem, aby som sa nemusela báť, čo sa stane, ak ja alebo moja rodina ochorie‚ chcem mať istotu, že sa o nás štát v podobe fungujúceho zdravotníctva postará. Chcela by som, aby aj ľudia s mojou profesiou mali možnosti širšieho uplatnenia a ohodnotenia. Aby oblasť kultúry nezostávala medzi poslednými problémami, ktoré vyžadujú riešenia a peniaze. Lebo kultúra živí dušu človeka.

5. Nemám konkrétnu osobnosť, pretože každý človek má aj svoje chyby. Momentálne by mi postačil politik, ktorý nemusí kradnúť a okrádať ľudí vstupom do politiky, lebo je sám zabezpečený poctivou prácou, má chuť a silu bojovať. Takže moja najväčšia otázka je, kto je najmenej škodný a koho budem voliť.

6. Deťom by som pridala hodiny jazykovej konverzácie a komunikačných schopností. Nie preto, aby mohli žiť vonku, ale aby mali možnosť dostať sa k zdrojom informácií z celého sveta. Počítačovo sú zdatné už v predškolskom veku‚ ale čoraz viac sa strácajú v medziľudských vzťahoch. Mal by to byť predmet, ktorý ich vyzbrojí sociálnou empatiou a vierou, že v živote má zmysel byť čestný a pokorný.

7. Iné zriadenie? Na to si netrúfam odpovedať.

8. Politika sa týka každého z nás. Každý sa ňou zaoberá a rieši ju doma v kuchyni. Problém je, že ľudia prestali dúfať v to, že môžu sami niečo ovplyvniť. Ale ak by sme všetci mávli rukou, bolo by zbabelé potom nariekať. Už sa učíme byť aktívni‚ len sa nám v tej záplave volebných informácií, osočovaní a sľubov akosi ťažko vyberá. Tak ťažko žijú ľudia, ktorí sú chorí, osamotení, bez práce a často sa len vďaka médiám ich problém začne riešiť. Vždy má zmysel pokúsiť sa niečo zmeniť. Preto by mal naozaj každý voliť‚ niečomu veriť.

9. Dôvody na návrat majú aj nemajú. Ak tu majú rodinu, priateľov a zázemie, tak áno. Ak ich tu však nevieme dostatočne ohodnotiť a vážiť si ich, sami im pred nosom zatvárame dvere. Keď ich viac uznávajú vo svete, je prirodzené, že sa im vrátiť nežiada.

10. Drží ma tu predovšetkým rodina‚ ale tu som vyrástla, tu som doma. Tu pracujem a žijem, ako najlepšie viem. Ohodnotenie je iná stránka. Ale kam by sme vlastne išli? Na to, aby človek opustil Slovensko, musí mať aj zarobené, aj odvahu, aj správnu optiku. A jazykové zdatnosti. Milujem slovenčinu a nechcem sa jej vzdať. Ideálne by bolo, aby sme nemuseli rozmýšľať o tom, že by sme išli žiť inde. Áno‚ treba sa ísť pozrieť von‚ ale malo by byť samozrejmé chcieť sa vrátiť domov.

Na ďalšej strane:
Peter Mikuláš - Naša zem by mohla byť druhé Švajčiarsko, bránia tomu len niektorí ľudia, ktorí nemajú potuchy o harmonickom súzvuku

Odpovedá:

Peter Mikuláš
operný spevák a pedagóg

1. Klavíry‚ samozrejme naladené, a popritom flauty, gitary a bubny. Zaviedol by som doživotne povinnú výučbu hudby, aby sme všetci vrátane politikov zvládli na úrovni vystúpenie nášho päťmiliónového orchestra. Na koncerte sa nedá klamať, falšovať a kradnúť. Nedá sa opisovať od suseda, každý skladá skúšku sám za seba a každý je zároveň zodpovedný za kvalitu finálneho zvuku. Som od veci? Nech. Čítate muzikanta... Operačná sála, školská trieda alebo rodina neobsahujú azda rovnako živé orgány ako orchester? Stačí, keď sa jeden uleje, napríklad zo zasadania parlamentu, a je narušená stabilita, súhra symfonického štátu.

2. Všetko už máme. Šikovných a talentovaných ľudí, stačí, keď ich povedie hudobne taký dirigent, ktorý si s plnou zodpovednosťou uvedomí, že od neho a jeho tímu všetko závisí. Napríklad naše smerovanie a dokonalé ladenie všetkých nástrojov, zákony, výber repertoáru, etické a estetické napredovanie jemu zvereného telesa.

3. Politikom by som dal každé ráno pár povinných minút stereo harmónie štvrtej časti Beethovenovej deviatej symfónie s kompletným názvom: Presto – Allegro assai – Allegro assai vivace (alla Marcia) – Andante maes- toso – Adagio ma non troppo ma divoto – Allegro energico e sempre ben marcato – Allegro ma non tanto – Presto – Maestoso – Prestissimo. V nej zaznieva návod na správne používanie života človekom a najmä zodpovedným politikom. Stačí sa započúvať. Tí, ktorí poznajú noty a rozumejú posolstvu Schillerovej Ódy na radosť, budú po tomto rannom súste celý deň slúžiť národu s pokorou. Tí, ktorí toto dielo vybrali za hymnu Európskej únie, boli asi muzikanti a vedeli, prečo to robia. Bol by som smutný, keby sa ich snaha skončila fiaskom na smetisku dejín.

4. Mám jediné očakávanie: aby tí, ktorých si zvolíme, ponúkli na celé volebné obdobie dobrú vôľu rozdeliť financie spravodlivo, aby sa nestalo, že o štyri roky, tesne pred ďalšími voľbami, sa pokúsia o komické a kozmetické plátanie vydratých dier na gatiach národa. Ešte očakávam jedno, ale to si nechám naozaj len ako sen – aby sa konečne aspoň jeden z vyvolených úprimne priznal, kto klamal a kradol. Doteraz to neurobil nik, len nám masírujú mozgy o svojej nevine a vine toho druhého.

5. Už nežije‚ ale Tomáša G. Masaryka. Takého múdreho človeka momentálne nemáme. Ale aj keď sme mali, bohužiaľ, väčšina z nás nemá doma klavír, a preto nepozná najzákladnejšie zákony harmónie a pravidlá slušného správania v orchestri. Škoda. Prečo práve on? Práve čítam Čapkove rozhovory s ním a budem ich čítať asi opäť. Veľmi úspešne ma dostávajú z predvolebnej depresie.

6. Naše deti sú veľmi šikovné‚ učia sa všetko a mnohé aj všetko vedia. Ale do každej triedy by som povinne nasadil jedného Rozhovorcu, ktorý by mal za úlohu motať sa pomedzi lavice a počúvať mlčanlivé šepoty smutných detí, ich trápenia s frustrovanými a upachtenými rodičmi. Konečne by sa našiel niekto, kto si ich vypočuje, poteší, pohladí. Prial by som si, aby sa takýto človek stal ich milovaným mobilom.

7. Iné zriadenie nám netreba. Mnohí síce plačú za zbabraným komunizmom, dokonca za plesnivou monarchiou. Stačí, keď Európa čím skôr vyrieši krízu s prisťahovalcami a všetko bude znova na mieste. Aspoň dúfam. Som za to, čo v podstate máme. Voľný trh, slobodu, otvorené hranice. Má azda niekto lepšiu verziu?