Článok pokračuje pod video reklamou
Dobrá kniha ide ako teplé rožky
Na Slovensku vychádza ročne okolo desaťtisíc knižných titulov, z toho približne štyritisíc v segmente beletria a populárno-náučná literatúra. Trh je zaplavený novinkami a čitateľ sa na ňom orientuje čoraz ťažšie. Valéria Malíková z vydavateľstva Ikar vraví, že by to chcelo slovenského Harryho Pottera.
Zdroj: Eduard Žitňanský
Stále sa u nás veľmi dobre predávajú knihy v češtine‚ ale najmä mladí dnes čítajú už aj po anglicky. Pohľad do kníhkupectiev napovedá, že nikdy nebolo tak dobre ako dnes. Valéria Malíková, výkonná riaditeľka vydavateľstva Ikar a podpredsedníčka Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR, potvrdzuje: „Ponuka je pestrá, obsahuje všetko – od jednoduchých textov až po intelektuálske knihy. Stále mám však pocit, že ľudia čítajú málo, niektorí vôbec. V policiach majú knihy, ktoré ani neotvorili. Premýšľame, ako primať mladých, aby čítali. Chcelo by to niečo ako Harryho Pottera,“ uvažuje.
Na jednej strane je vydavateľský biznis rovnaký ako všetky ostatné. Kniha je tovar, ktorý sa zdaňuje dvakrát – klasickou daňou z pridanej hodnoty a odvodom do kultúrnych fondov, najmä literárneho. Vydavatelia musia posielať knižniciam povinné výtlačky. Sú teda ekonomicky zaťažení inak ako ostatní podnikatelia. Hoci je kniha tovarom, predsa sa len od iného spotrebného tovaru v mnohom líši.
Keď prišla fotografia, ľudia sa báli o osud výtvarného umenia. Podobné obavy vyvolal príchod televízie. Najnovšie sa ako ohrozenie tlačenej knihy javí internet. V. Malíková jeho vplyv pripúšťa, ale nevníma ho ako výrazný. „Nepoznáme komplexné čísla za celý slovenský knižný trh‚ ale z našej praxe sa ukazuje, že predaj elektronických kníh a textov stiahnutých z internetu klasické knihy neohrozuje. Keď je kniha dobrá a čitateľa zaujme, tak si ju rád kúpi. Podiel elektronických kníh na celkovom predaji produkcie je stále zanedbateľný,“ tvrdí.
ČARO PAPIERA. Papier vonia, pri obracaní strán jemne šuští. Zážitok z čítania nenahradí žiadna čítačka. „Sama radšej čítam papierové knihy, na cesty si však beriem čítačku – je to praktické, knihy mi nezaberajú miesto v batožine,“ hovorí V. Malíková.
Či už zabalená v papieri alebo v počítačovom súbore‚ dobrá kniha sa rodí ťažko a dlho. Keď autor napíše text, ktorý má podľa neho čo povedať aj iným‚ prinesie ho do vydavateľstva. „Štandardne nasleduje posudzovanie rukopisu. Máme však niekoľkých autorov, s ktorými dlhodobo spolupracujeme, a pri nich toto úvodné sito vynechávame. Vo vydavateľstve máme špecialistov na domácu tvorbu, ktorí rukopisy odporúčajú na vydanie. Alebo neodporúčajú,“ vysvetľuje šéfka vydavateľstva. Po redaktorovi sa na rukopis ešte pozrú obchodníci, prípadne niektorí z členov vedenia. Nasledujú redakčné úpravy, sadzba, korektúry a napokon vydanie.
Samostatnou kapitolou je financovanie. Je vôbec možné vopred odhadnúť úspech knihy? „Práve to je na knižnom biznise veľmi ťažké‚“ hovorí V. Malíková. „Vydavateľstvo, ako to naše, je už veľká firma, plánujeme náklady, obrat a ostatné ekonomické ukazovatele. Podrobne plánujeme vydanie každého titulu, vieme, koľko nás bude stáť a koľko nám môže priniesť. Náklady sa dajú jednoducho spočítať‚ ale pri výnosoch sa spoliehame len na odhady. Niekedy sa nám podarí trafiť celkom presne a niekedy sme úplne vedľa,“ hovorí V. Malíková.
HRANICA ZLOMU. Laik predpokladá, že zisk alebo strata vydavateľa závisí najmä od nákladu a počtu predaných výtlačkov. „Takto sa to naozaj nedá povedať, lebo každá kniha je špecifická,“ oponuje V. Malíková. Iné je vydanie básnickej zbierky s nákladom sedemsto kusov a celkom inak veci fungujú pri vydaní novely s nákladom dvetisíc. Osobitnou kapitolou sú potom obrazové publikácie, ktoré vyžadujú náročné prípravné práce, grafiku, ale aj kvalitu papiera a tlače.
„Hranica zlomu je pri každej knihe inde,“ konštatuje vydavateľka. Priemerný náklad kníh s logom Ikar sa pohybuje okolo tri- tisíc kusov. „Máme však autorov, domácich i zahraničných, ktorých vydávame v desaťtisícových nákladoch. Pomyselný rebríček úspešnosti vedú knihy Táni Keleovej-Vasilkovej.“ Odmena pre autora závisí aj od počtu predaných výtlačkov. „Uplatňujeme systém, ktorý sa používa na celom svete. Pri vydaní knihy dostáva autor takzvanú nenávratnú garanciu, ktorá zvyčajne pokryje honorár za prvý náklad vydania. Potom dostáva dohodnuté percento z ceny každého predaného výtlačku,“ vysvetľuje V. Malíková.
ŤAŽKÝ CHLEBÍK. Je zbytočné upodozrievať autorov, že píšu preto, aby zbohatli. Písaním kníh sa dá uživiť, ale na to, aby sa spisovateľ živil len písaním, musí ročne predať desiatky tisíc výtlačkov.
