Podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska Jarmily Halgašovej vývoj potravinárstva na Slovensku významne ovplyvnilo „štyridsať rokov socialistického zriadenia, keď všetko patrilo všetkým a vlastne nikomu, následne privatizácia, vstup do Európskej únie a voľný pohyb tovaru.“ Vplyv mal jednak vstup Slovenska do EÚ s horšími dotačnými podmienkami v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré pretrvávajú aj po jej reforme, a jednak to, že úroveň slovenskej štátnej pomoci v agropotravinárskom sektore patrí k najnižším, ale DPH na potraviny zas k najvyšším. To všetko má za následok, že potraviny, ktoré sa vyrábajú na Slovensku, nemôžu cenami konkurovať tým z iných členských štátov.
Čoraz menej. Počet potravinárskych podnikov a tiež zamestnancov v potravinárskom priemysle klesal. „V roku 1989 v potravinárstve pracovalo 65-tisíc zamestnancov, v roku 2005 už len 36-tisíc a v roku 2014 to bolo 28-tisíc zamestnancov. Niektoré odvetvia potravinárskeho priemyslu zanikli alebo existujú vo veľmi obmedzenom rozsahu, napríklad konzervárenský priemysel. Napriek tomu existujúce podniky disponujú dostatočnými výrobnými kapacitami, ktoré nie sú plnohodnotne využívané,“ opisuje J. Halgašová. Ako informovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, hoci v roku 2013 potravinársky sektor zaznamenal určitú revitalizáciu, pretože sa vydalo vyše 2 700 licencií na začatie podnikania a zamestnanosť stúpla o 9 200 zamestnancov, hospodárske výsledky vo viacerých odvetviach stále vykazujú stratu.
