Podľa popisu v úvode je zjavné‚ že by sme sa zaobišli aj bez nich‚ hoci majú niekedy aj akceptovateľné dôvody. „Schránkové firmy majú len funkciu fasády, nie sú to reálne spoločnosti, ktoré niečo vyrábajú alebo poskytujú služby,“ hovorí riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš.
Dodáva aj, že cez ne zákazky len putujú ďalej k firmám, ktoré sľúbené činnosti vykonávajú. Andrej Leontiev, advokát z kancelárie Taylor Wessing‚ upresňuje, že za schránkovú firmu možno považovať spoločnosť, ktorá sídli najčastejšie v zahraničí, zvyčajne v daňovom raji.
„Nepodniká v krajine, kde sídli, a nemá okrem profesionálneho nájomného štatutára bežných zamestnancov ani technické či organizačné zabezpečenie. Je to niekedy len poštová schránka. Z verejnej evidencie nemožno zistiť skutočného ekonomického vlastníka.“
Za takého považuje prax fyzickú osobu, ktorá ovláda schránkovú firmu alebo prostredníctvom nej aj iné spoločnosti‚ v ktorých má schránková firma podiely a profituje z ich podnikania‚ niekedy aj z trestnej činnosti.
VYMYSLENÉ SLOVÁ
Vladimír Bačišin z Fakulty ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy upozorňuje, že legislatíva – na Slovensku aj v zahraničí – pojem schránková firma nepozná: „Je to slovné spojenie, ktoré vymysleli slovenskí novinári a politici. Všetci ho používajú, hoci neexistuje jednoznačná definícia.“
Vladimír Bačišin, ekonóm, Paneurópska vysoká školaZdroj: archív V. Bačišina
Vysvetľuje, že niektoré firmy využívajú možnosť registrácie v štátoch, ktoré sú v porovnaní so slovenským daňovým systémom konkurencieschopnejšie. Inak povedané‚ platia sa tam nižšie dane ako na Slovensku. Podnikajú síce doma, ale dane platia‚ alebo občas aj neplatia‚ v krajine registrácie.
Štáty, ktoré majú relatívne nižšie dane, sa v medzinárodnej ekonomickej terminológii nazývajú daňovými rajmi (po anglicky „tax haven“ – daňový prístav alebo skôr útočisko‚ azyl). V angličtine sa používa aj názov shell company‚ v doslovnom preklade "škrupinková firma". To znamená‚ že je len naoko a zásadný obsah nemá. To je ekvivalent slovenskej "schránkovej".
„Jedným z akceptovateľných dôvodov zakladania takzvaných schránkových firiem je jednoduchšie manažovanie spoločných projektov. Napríklad pri konzorciách a tendroch vídame, že partneri si založia firmu na jednu zákazku a spoločne ju kontrolujú,“ hovorí G. Šípoš.
