História výrobkov Mincovne Kremnica kopíruje históriu vývoja európskej meny. Od florénov, zlatých mincí vyrobených podľa vzoru platidla v renesančnej Florencii, cez dukáty, toliare a groše, rakúske koruny, prvé papierové „bankocetly“ (bankocedule) až po slovenské euromince.
História sa začala v roku 1328, keď uhorský panovník Karol Róbert z Anjou daroval Kremnici koncesiu na ťažbu zlata a výrobu mincí. Sám pochádzal z Neapola a do kremnického regiónu nepriniesol iba kultúru obchodovania a pravidlá, ale pritiahol aj talianske investície.
„Kremnické zlato zmenilo ceny zlata v Európe. Už len správa o tom, že sa našlo, viedla v Taliansku k tomu, že obchodníci začali ceny zlata znižovať,“ hovorí pre Profit Daniel Kianička, historik Múzea mincí a medailí v Kremnici.
Daniel Kianička, Múzeum mincí a medailí v KremniciZdroj: Martin Baláž | Petit Press, 2016
PÔVODNÉ MÚRY A STROJE
Vchádzame do najstaršej časti budovy z 15. storočia, keď mincovňu pre stavbu mestských hradieb presťahovali priamo na centrálne námestie. „Vo dvore, kde bývam, je ešte stĺp pôvodnej mincovne zo 14. storočia, ale nie je tam žiadna tabuľa,“ opisuje Veronika Chrienová, PR manažérka mincovne, ktorá nás sprevádza po budove. D. Kianička dopĺňa vysvetlenie, prečo tam tabuľa nie je. „Je veľa dohadov o tom, kde pôvodná mincovňa stála, ale stále to nevieme. Isté je, že už pri stavbe námestia s dnešnou lokalitou rátali, vykopávky dokázali, že nikdy predtým tam nestála žiadna iná budova,“ opisuje.
Z múrov hrubých aj viac než meter a klenbových vysokých stropov dýcha minulosť. „Toto je náš najstarší stroj, balanciér z 19. storočia. Jeho úlohou je veľký model s návrhom zmenšiť na mincu,“ ukazuje V. Chrienová. Nie je to iba maketa, je to pôvodný stroj a vo funkčnom stave – tak ako všetky ostatné v Starej raziarni, odkiaľ sa práca presťahovala do novších priestorov v roku 1986. Zapojiť sa dá aj päť strojov Vulkan, ktoré nakúpili za prvej republiky na razenie československej meny.
Zdroj: Martin Baláž | Petit Press, 2016
Z okna vidíme druhú, presklenú sálu s historickými strojmi, ktorá je však už v chránenej zóne. V útrobách pivnice je okrem toho lis s pôvodnou značkou Škoda, ktorý sem priviezli po druhej svetovej vojne. „Má lisovací tlak 30-tisíc ton, pričom ostatné len zhruba osemsto. Vidíte tie hrubé múry? Tento stroj je schopný narušiť statiku budov,“ hovorí zamestnanec, ktorý nám stroj predvádza. Dnes sa na ňom vyrábajú razidlá pre veľké mince, moderné stroje na to nie sú vhodné. „Pri niektorých prácach používame stále staré stroje,“ vysvetľuje V. Chrienová.
PRVORADÁ JE BEZPEČNOSŤ
Postupne prechádzame do chránenej zóny, kde je výroba. „Každý zamestnanec i návštevník prejde pri odchode detektorom kovov. Keby prišiel na návštevu americký prezident, aj on by musel, také sú predpisy,“ vysvetľuje PR manažérka. V minulosti mali pre zlodejov v mincovni zriadené vlastné väzenie, dnes ho už vďaka modernej technike nepotrebujú. „Dôležitá je bezúhonnosť, bezpečnosť je na prvom mieste v našej firemnej kultúre. Už pri výbere zamestnancov na ňu kladieme veľký dôraz,“ opisuje V. Chrienová.
Vo výrobni sa sotva počujeme, ale vidíme, ako sa ešte teplé mince sypú do obrovských kontajnerov. „Kedysi sa vyrábali mince kladivom. Jeden úder kladiva znamenal jednu mincu. Dnes máme päť lisov, ktoré vyrobia sedemsto mincí za minútu, za zmenu je to aj 1,2 milióna,“ vysvetľuje V. Chrienová. Teraz sú v prevádzke dva – z jedného sa sypú kostarické centimá, z druhého srílanské rupie.
Zdroj: Martin Baláž | Petit Press, 2016
