Public relations, styk s verejnosťou, je zameraný na všetko možné. Jednou oblasťou je komunikácia navonok, čiže tvorba identity, podpora stratégie a vízií. Ďalšou je vnútorná komunikácia, čo platí najmä pre väčšie spoločnosti, kde sa môže dôležitá informácia ľahko stratiť. Lebo aj ľudia, ktorí v organizácii pracujú, potrebujú vedieť, čo sa v nej deje a kam smeruje, aby mohli ľahšie napĺňať jej ciele.
Najčastejšie sa „píáristi“ zameriavajú na najviditeľnejší terč – médiá (dnes čoraz častejšie aj sociálne siete), ktoré môžu sprostredkovať ich správy ďalej. V tomto toku informácií sa skrýva aj krízová komunikácia či účelové kampane na zvýšenie povedomia o značke.
A napokon je tu ešte sponzoring či lobing, smerovanie legislatívnych či politických aktivít, čo nemusí byť nevyhnutne zlá vec, najmä pokiaľ ide o zvyšovanie kvality alebo environmentálne zacielenie. Toto všetko PR je a malo by byť. V praxi však vyzerá situácia trochu inak.