V pondelok ráno kolíky i tabuľky zmizli a nik nevie, kto ich odstránil a prečo. Možno iba neznámy recesista zatúžil, aby bolo v tichom usporiadanom mestečku aspoň nejaké vzrušenie. Možno išlo o prieskum trhu šokom. Odvtedy uplynulo takmer desaťročie a reťazec neprišiel.
Stalo sa to v najmenšej, ale bohatej alpskej rakúskej spolkovej krajine Vorarlbersko (nem. Vorarlberg), kde majú hrubý domáci produkt prerátaný na kúpnu silu obyvateľstva o tretinu vyšší, ako je priemer v Európskej únii. Nikto necestuje za nákupmi do Nemecka či Švajčiarska.
Doma totiž majú všetko, čo potrebujú. Trh pre 384-tisíc obyvateľov ovláda dvadsaťdva nákupných stredísk miestneho reťazca Sutterlüty. Je taký úspešný, že pred deviatimi rokmi prevzal aj najstaršiu predajňu rakúskej spoločnosti Billa.
Sutterlüty by mali povinne navštevovať všetci nešťastní slovenskí výrobcovia a obchodníci. Aby videli, že ak sa chce, v usporiadanej krajine to ide. Aj bez plamenných rečí politikov, ktorí by nezmanažovali ani čatu upratovačiek.
SUPEROBCHODNÍK
Možno by táto sieť vôbec nevznikla a Ulrich Sutterlüty by naďalej robil v rodinnej píle a na farme. Utrpel však úraz na koni a musel sa rekvalifikovať. Keď sa staral o zamestnaneckú jedáleň, zistil, že ho to baví. V roku 1952 zriadil na píle obchodík a svojim predával potraviny miestnych hospodárov i prebytky, ktoré dorobili niektorí zamestnanci.
Obchod bol taký malý, že predával iba cez okienko. Raz sa Ulrich dozvedel, že miestnych hospodárov sklamali včely, nuž inde kúpil celý vagón medu a za pár dní ho vypredal. O šesť rokov predbehol čas a otvoril prvú samoobsluhu. V roku 1961 pribudol druhý supermarket, aj s mäsovým pultom. Dovtedy ľudia nakupovali iba u mäsiarov alebo na bitúnkoch. V tretej predajni zriadil gril a dnes sú reštaurácie Gusto v každom supermarkete.
Zdroj: Profimedia.sk
Má pol druha tisícky miestnych dodávateľov ovocia, zeleniny, mäsa, mliečnych výrobkov a vajec a na obaloch domáci pôvod náležite uvádza. Vytvoril vlastný koncept pre profesionálnu prípravu personálu – od skladníkov, pokladníčok až po vedúcich predajní. Potom otvoril vlastný hotel.
Po smrti zakladateľa prebral biznis syn. Kúpil miestnu pekáreň a stodvadsať druhov chleba, pečiva a ďalších pekárenských výrobkov predáva aj do zahraničia. Získal podiel v syrárskej továrni, ktorú zásobujú najlepšie vorarlberské salaše, a má aj vlastnú mäsiarsku výrobu. Vytvoril ponuku vlastných prémiových potravín, mliečnych výrobkov i údenín.
Na pultoch má tri tisícky miestnych výrobkov a v brandži Sutterlüty označujú za majstra sveta v predaji regionálnych produktov. Má vlastné zákaznícke vernostné karty, vydáva magazín s receptami od špičkových miestnych kuchárov, radami na cesty i cestopisnými reportážami. Chce byť aj ekologickým lídrom a ročne novými technológiami ušetriť vo svojich prevádzkach 1 300 ton oxidu uhličitého.
NIELEN TURISTIKA
A k nie je na autostráde špička, cesta zo severu na juh trvá niečo vyše hodinky, z východu na západ o polovicu menej. Dve tretiny Vorarlberska sú v nadmorskej výške viac ako tisíc metrov. Spolková krajina je stlačená na západe medzi Bodamským jazerom, Nemeckom, Švajčiarskom, Lichtenštajnskom a Tirolskom. Letím tam z Viedne, ale pristáť musím v Altenrheine za švajčiarskou hranicou, pretože Vorarlbersko nemá medzi horami dosť priestoru na bezpečné priblíženie ani poldruha kilometra na dráhu pre menšie prúdové lietadlo.
Vorarlbersko - supermarket lokálnej siete SutterlutyZdroj: Ján Blažej
Vorarlbersko je vlasťou alpského lyžovania. V regióne mali už pred vyše storočím lyžiarske školy a kluby. Prví dovolenkári privandrovali do dedinky Schruns ešte v roku 1870. Keď tam v roku 1905 dotiahli železnicu, okamžite postavili prvý hotel. Na dve zimy sa do týchto končín pred deväťdesiatimi rokmi zatúlal aj americký spisovateľ Ernest Hemingway. Cez deň na lyžiach v pohode zvládol svahy, po nociach aj mohutné čerešňovicové pitky a s hostinským, drevorubačmi a miestnym žandárom divoké kartovanie.
