Peter Habaj je technik pozorovateľ. Život na Lomnickom štíte je preňho splnený sen z detstva a veľké dobrodružstvo. V riedkom vzduch sa stará o to, aby všetko fungovalo čo najlepšie.
Pavol Schwartz je vedúci observatória. Vzorce, prírodné a kozmické zákonitosti sú jeho denným chlebíčkom‚ počas nášho rozhovoru podáva mnoho vysvetlení. A k tomu kopu aj pre neho nepochopiteľných záhad. Len tak medzi rečou o slnečnej aktivite prehodí: „Mám hypotéku a ešte stále som nenašiel vzorec, podľa ktorého mi zvyšujú dlžnú sumu.“
PRISTÁTIE V KUKURICI
„Slnečnú fotosféru si môžeme pozrieť aj cez jednoduchší astronomický ďalekohľad premietnutú na podložku z matného skla. Hovorí sa tomu okulárová projekcia,“ vysvetľuje P. Habaj.
Pozerať sa cez optiku priamo do Slnka by sa človeku nevyplatilo‚ spálil by si oči. Preto sa Slnko pozoruje premietnuté na podložke. Inak by to bolo asi posledné pozorovanie výskumníka. Rovnako je to aj v ďalekohľade. Drahé prístroje sa nedajú umiestniť do ohniska, lebo by z nich bolo naozajstné ohnisko.
Zdroj: Vladimír Kampf / Profit | Petit Press, 2016
Na premietnutom obraze vidíme tmavé slnečné škvrny. Dozvedám sa‚ že sú to oblasti s nižšou teplotou, ako je okolitá teplota Slnka – chladnejšie až o niekoľko stoviek stupňov‚ čo sa pozemšťanovi zdá neuchopiteľné. Pretože Slnko je od nás vzdialené stopäťdesiat miliónov kilometrov‚ keď sa na jeho povrchu v prostredí elektromagnetického žiarenia niečo stane, máme to približne na Zemi o osem minút.
Pochody našej hviezdy silne ovplyvňujú všetky deje v pozemskej prírode vrátane činnosti človeka. Koronárne výrony Slnka ovplyvňujú magnetické pole Zeme a to zasa ovplyvňuje všetky naše technické vynálezy.
Napríklad môžu rušiť siete mobilných operátorov, oveľa viac ohrozené sú však družice a zariadenia na obežnej dráhe. Trebárs nemusí byť čitateľný signál GPS. Keď nás navigácia v aute zavedie o tri ulice ďalej, nič závažné sa nestane. Ale keď veľké lietadlo pristáva namiesto letiska v kukurici, tak to už je problém.
V HORÚCEJ KORÓNE
„Slnko vôbec nie je také nezaujímavé, ako sa môže zdať‚ keď sa naň pozeráme len tak voľným okom,“ hovorí P. Schwartz. „Je veľmi aktívne, je na ňom veľa rôznych útvarov, ktoré vznikajú, vyvíjajú sa a zanikajú. Za všetkým je magnetické pole Slnka.“
Slneční vedci na Lomnickom štíte - Pavol SchwartzZdroj: Vladimír Kampf / Profit | Petit Press, 2016
Vek Slnka odhadujeme na 4,7 miliardy rokov. Doteraz spálilo iba päť percent svojej hmoty. Malo by teda teoreticky svietiť ešte ďalších päť miliárd rokov. Zisťujem‚ že Slnko rotuje podobne ako Zem, ale pretože je formované plazmou‚ ktorá má podobné vlastnosti ako tekutina, rôzne vrstvy hviezdy rotujú rôznymi rýchlosťami.
„Preto dochádza k javu, keď sa magnetické pole dostáva na povrch. Vtedy vznikajú na Slnku rôzne útvary‚ tomu hovoríme slnečná aktivita. Na Lomnickom štíte pozorujeme práve tieto prejavy. Zameriavame sa najmä na protuberancie. To sú obláčiky chladnej hmoty v horúcej koróne.“
