Videla som práve jeden za druhým dva kultúrne počiny. Prvým bol krásne nakrútený film Brooklyn o mladej írskej imigrantke, ktorý ktovie prečo nevyhral Oscara za najlepší ženský herecký výkon. Je to jemná, a predsa neskutočne silná snímka. Pre potreby ďalšej argumentácie zrekapitulujem: boli v ňom 2 (slovom dva) bozky a 4 páry holých nôh vytŕčajúcich z decentných plaviek na pláži.
Druhým kultúrnym počinom bolo tanečné predstavenie z dielnej svetovo uznávaného tvorcu, kde bolo vidieť úplne všetko. Ale fakt všetko. Obe diela vo mne zanechali veľmi silný pocit prežitia ľudskosti so všetkým, čo k nej patrí. V tej najsurovejšej (nie najkrutejšej) forme.
A tak sa zamýšľam – naozaj je nahota najväčším problémom ľudstva, ako by nám niektorí radi nahovorili? Tí, ktorí považujú porno za umenie a umenie za porno, rozoznajú asi len to jedno. Bez ohľadu na to, či hovoríme o telesnej nahote alebo obnažení ľudskej duše.
