Helena Škovierová snívala o cirkuse od detstva. Doma skúšala všelijaké cirkusové kúsky a brat či kamaráti boli nútení hrať sa s ňou na cirkus. „Jazdila som na bicykli so zdvihnutými rukami a nohami, robila som mlynské kolesá na jednej ruke s vreckovým nožíkom, rybičkou, v ústach, aby to vyzeralo strašne nebezpečne,” spomína si v rozhovore pre Profit.
Na predstaveniach pod šapitom spriadala svoje sny, videla sa na trapéze, ba čo viac, snívala, že si raz založí vlastný cirkus.
ŠKOLA NOVÉHO CIRKUSU
Starí cirkusanti jej vraj raz aj ponúkali šapito na predaj, ale cirkus ešte nezaložila. Len malú skupinu artistov, ktorí už majú za sebou rad predstavení. Má však cirkusovú školu Cirkus-kus, ktorá nielenže robí cirkus v modernom čase, ale ako jediná na Slovensku sa venuje takzvanému novému cirkusu.
Kúsok cirkusu po novomZdroj: Jana Čavojská / Profit
Prepojeniu zručností starých cirkusantov s divadlom a inými umeniami. Jej príbeh ukazuje, že artistka dneška sa nemusí narodiť pod šapitom ani ujsť s cirkusantmi, môže svoj sen realizovať na prestížnych európskych cirkusových akadémiách.
Pôsobí aj ako lektorka, herečka, scénografka a kostymérka. Pre Cirkus-kus robí aj scény a rekvizity, sama šije všetky kostýmy. „Nebola som hadia žena ani gymnastka. Na strednej škole som študovala keramický dizajn, ale vždy som sa hýbala – chodila som na karate, tancovala som,“ opisuje svoje začiatky.
Sen o cirkuse ju však stále držal a plniť sa začal, keď sa počas štúdia bábkoherectva na VŠMU dostala na stáž do pražského Cirqueonu, jedného z prvých priekopníkov nového cirkusu v Česku. Potom nasledovali ďalšie štúdiá a stáže v zahraničí – v estónskom cirkuse Folie, holandskom Amersfoorte, nemeckom CircArtive Pimparello.
SKÚSENOSTI ZO ŠAPITA
Popritom zažila aj pravý cirkus pod šapitom. „Prvýkrát som v klasickom cirkuse vystúpila v Česku – bol to malý cirkus a hľadali akrobatku na týždeň,“ hovorí. Potom raz išla okolo cirkusového stanu v Bratislave a len tak jej napadlo opýtať sa, či nepotrebujú vzdušnú akrobatku.
