Ľubomír Feldek je aj sponzorom prvotného naštudovania svojej vlastnej hry Smrť v Stratforde alebo Radšej sa zle oženiť. Herecká partia, v ktorej je aj autor sám, sa rozhodla, že budú mať rovnaké dosky s textom. Ľ. Feldek kúpil modré, každé v inom papiernictve, lebo v jednom nezohnal pre všetkých. Obaly potrebovali štyri. Čistá investícia osem eur. Ale keď hru dopíše, malo by v nej účinkovať oveľa viac ľudí. Čo potom?
Ako ste sa stali básnikom a spisovateľom?
Pýtate sa ako deti na besedách alebo ich učiteľky. Nápad neprichádza sám od seba. Závisí od množstva skutočností. Podnet prichádza zvonka, aby ste mu mohli dať zmysel. To chce nápad. Ja som mal teraz napríklad takýto nápad: 23. apríla bude štyristo rokov od smrti Williama Shakespeara. Zomrel na svoje narodeniny. To je nápad, ktorý už nemusíte dostať. To je nápad, o ktorom sa dá napísať shakespearovská divadelná hra.
Aj to, že sa o tom dá napísať divadelná hra, vám predsa musí prísť na um.
Preložil som osemnásť jeho hier a sonetov. Viem, že bol jedným z najslobodnejších dramatikov, ktorý vedel, čo je tragédia, čo je komédia. Tragédia sa má skončiť smrťou a komédia svadbou. V každej jeho tragédii účinkujú klauni a v každej jeho komédii je prítomná smrť. On prekračoval hranice žánrov. Tak sa stalo, že mu život priniesol smrť v deň narodenín. Narodeniny sú predsa bližšie komédii. Z Londýna mu prišli zavinšovať dvaja kamaráti. Zrejme sa opili. Opili sa tak dobre, že Shakespeare zomrel. To je tragédia. Aj deň jeho smrti sa podobal na celý jeho život.
Flámsky barokový maliar Peter Paul Rubens vraj zomrel pri sexe. Nie je to lepšie?
Aj to sa stáva.
Vojtech Zamarovský povedal, že sa stal spisovateľom len preto, že nemohol ďalej robiť vo finančníctve, komunisti mu to zakázali.
Niekto ho musel takto poštekliť, aby to prišlo.
Kto teda pošteklil vás?
Veď hovorím, na divadelnú hru o Shakespearovi ma pošteklil Shakespeare. Mňa nadchol už ako chlapca.
Ľubomír Feldek / Na slávu Mrs. ShakespeareZdroj: Vladimír Kampf / Profit
Vráťme sa – ako ste sa stali básnikom a spisovateľom?
Ja som sa ním už stal? Veď som ešte len na začiatku. Uvidíme zajtra. Aj mňa pošteklili tie najbanálnejšie podnety a príležitosti. Niekto dá loptu talentovanému chlapcovi, on do nej kopne a odborník vidí, že z neho bude futbalista. Danosti musí človek objaviť a musí prísť príležitosť. Práve som napísal takú básničku pre žilinských hokejistov. Oslavovali výročie, ktoré spečatili prehrou. My žilinskí chalani na hokej sme nadaní. Každý z nás je preto rád, že je na Slovensku ľad. Keby sme sa omylom narodili nad Nílom, tam by naše nadanie bolo na nezbadanie. Inými slovami: Aj ten ľad je potrebný, aby sa zrodil hokejista. Čiže deti dostávajú príležitosti, aby kreslili, hrali, tancovali, písali... Nadanie sa objavuje už v detstve.
To chápem, ale...
Počkajte. Potom prichádzajú zážitky. Bez zážitku sa nedá nič. Ani namaľovať obraz, isto ani symfónia napísať a už vonkoncom nie napísať báseň alebo divadelná hra.
