Zo skúsenosti mnohí vieme, že tanec nám robí dobre. Niekto sa vyblázni na diskotéke, iný si s chuťou zatancuje na svadbe či plese. Sú ľudia, ktorí si síce neužijú tanec vo veľkej spoločnosti, ale keď si „zatrsajú“ neviazane doma, akoby z nich spadla celá váha sveta. To stúpa sérotonín, ktorého nedostatok inak vyvoláva depresie.
Objavuje sa čoraz viac tanečných kurzov, ktoré ľudia využívajú ako náhradu iných pohybových aktivít, ale aj rôzne terapie tancom. Môžete medzi nimi nájsť intuitívny tanec, päť rytmov, tranzový tanec (transdance), kruhové tance a mnohé iné. Aj dospelí ľudia začínajú chodiť na balet, seniorom zasa vedci odporúčajú latinskoamerické tance.
LEPŠÍ AKO BEH
Podľa štúdie lekárskej školy Albert Einstein College of Medicine v New Yorku je vplyv tanca na mozog dokonca zo všetkých sledovaných fyzických aktivít najvýznamnejší. „Tým, že podporuje tvorbu nových neurálnych spojov najmä vo „výkonnej“ oblasti mozgu, dlhodobej pamäti a oblasti priestorového rozlišovania, pomáha výrazne predchádzať stareckej demencii,“ píše sa v štúdii z roku 2003.
V iných lekárskych výskumoch sa ukázalo, že tanec výrazne napomáha potláčanie symptómov Parkinsonovej choroby, ako sú spomalený pohyb, stuhnutosť údov a torza, trasenie, narušená rovnováha a koordinácia. Štúdie, ktorých účastníkmi boli ľudia trpiaci touto chorobou, dokázali, že pravidelný uvoľnený tanec pomáha aj pri závratoch, migrénach a úzkostiach.
Tanec ako spojenie hudby a pohybu navyše predstavuje dvojitú rozkoš. Zatiaľ čo hudba stimuluje naše mozgové centrá zodpovedné za pocit odmeny a vďačnosti, tanec aktivuje zmyslové a motorické dráhy.
ĽAVÁ, PRAVÁ
Sem-tam sa aj pri tanci, podobne ako pri kreslení, objavuje otázka rozdelenia ľudí na viac pravo- alebo ľavomozgových a toho, či sa dá funkčnosť pravej alebo ľavej mozgovej hemisféry ovplyvniť niektorými činnosťami.
