V parku pri historickom kaštieli v Stupave, presne tak, ako v roku 2010 vo Vancouveri, sa schádzajú ľudia okolo farebnej maringotky.
Zázračný divadelný automat sa otvorí a v horúci letný deň diváci vidia dramatické situácie pri zimných športových disciplínach – hokejistov s metlami, vtáka nesúceho letiaceho skokana do diaľky, krasokorčuliarov s popletenými nohami.
Deti na kolese šťastia vytáčajú čísla rôznych olympijských disciplín a päť súťažiacich v trikotoch bojuje hlava-nehlava o prvenstvo v krátkych etudách. Nakoniec vyhrávajú diváci, ktorí sa na klauniáde zo srdca smejú.
Nitrianske nezávislé divadlo Teatro Tatro má už od kanadských novinárov a organizátorov zimnej olympiády z Vancouveru zlatú medailu doma.
Ako vzdor voči kamennému divadlu závislému od priestorov sa tvorivý tím pretransformoval na pouličné kočujúce divadlo„Odohrali sme päťdesiat predstavení vo všetkých vancouverských okresoch. Hrali sme všade, kde sa športovalo. Robili sme to, čo sme chceli robiť kedysi dávno vo Vysokých Tatrách,“ spomína herec, režisér a riaditeľ divadla Ondrej Spišák.
Bol to rok 1990, keď spolu s výtvarníkom a scénografom Ferom Liptákom zakladali divadlo v kultúrnom dome v Poprade. Po zmene primátora kultúrny priestor zanikol, herci odišli a Teatro Tatro si zobrali so sebou.
OD VOZA PO ŠAPITO
Ako vzdor voči kamennému divadlu závislému od priestorov sa tvorivý tím pretransformoval na pouličné kočujúce divadlo s podtitulom Združenie hercov, režisérov, výtvarníkov, ich manželiek a detí.
Je ním po dvadsiatich piatich rokoch dodnes. Počas existencie divadla sa v ňom vystriedalo viac ako sto slovenských a zahraničných hercov.
