Ako sa očný chirurg dostane k letectvu?
Vo veku dvanásť rokov som sa začal venovať leteckému modelárstvu. Počas štúdia medicíny som mal z internátu výhľad na športové letisko v Martine. Občas som tam chodieval aj s rádiom riadenými modelmi a pozoroval veľké vetrone. Po veľmi ťažkej skúške v treťom ročníku som sa odmenil plachtárskym výcvikom. Tak som začal a baví ma to už tridsať rokov.
PETER ŽIAK (51)
Pôsobí ako očný chirurg a oftalmológ. Je zakladateľ a zároveň medicínsky riaditeľ očnej kliniky UVEA Mediklinik. Absolvoval Jesseniovu lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine. Vyše dvadsať rokov sa špecializuje na operácie sivého zákalu, vnútroočné refrakčné výkony, excimerové laserové zákroky. Pôsobí aj ako prednosta očnej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine, na ktorej pracuje už od skončenia štúdia v roku 1989. Okrem medicíny miluje lietanie na vetroňoch.
Dá sa to v niečom preniesť aj do chirurgie?
Je to, paradoxne, veľmi podobné ako v medicíne. Treba sa veľa učiť a naberať skúsenosti. Je úžasné vidieť celú krajinu pod sebou a letieť, kam sa vám zachce. Lietam iba na vetroňoch, takže ma počasie výrazne limituje. Ale ten faktor neistoty je na tom krásny.
Bolo to také prosté aj pri rozhodnutí študovať medicínu a venovať sa chirurgii?
Oftalmológia sa mi zdala jednoducho najzaujímavejšia z odborov, ktoré boli v medicíne na výber. Možno aj vďaka tomu, že už pred dvadsiatimi rokmi sa v oftalmológii používalo veľa techniky. Vždy som mal mnoho technických koníčkov a spojenie medicíny a technológie ma lákalo. Bol to však náročný odbor, nemali sme k dispozícii vhodné učebné pomôcky, neexistoval internet. V knihách napríklad takmer vôbec neboli obrázky a učivo bolo neprehľadné. Niekedy som preto pochyboval, či som si vybral dobre.
Zdroj: UVEA Mediklinik | Petit Press 2016
Čo to zmenilo?
Záchrana prišla v šiestom ročníku, počas praxe v Banskej Bystrici. Povedal som si, že sa pôjdem pozrieť na očnú operačnú sálu k docentovi, dnes profesorovi Milanovi Izákovi. Už vtedy sa operovalo pod mikroskopom, robili sa videozáznamy, implantovali sa umelé šošovky. Zistil som, že som si vybral dobre a že toto je presne to, čo chcem robiť. Nešlo to okamžite. Oftalmológ sa zvyčajne vypracuje až po piatich či desiatich rokoch praxe. Ja som na očnú kliniku nastúpil vo februári 1991.
Chcete posunúť latku ešte vyššie. Prečo ste sa rozhodli experimentovať s virtuálnou realitou pri zákrokoch?
Viete, niekto chodí na ryby, mňa baví virtuálna realita. Vždy ma fascinovala. Prvý raz som sa s ňou stretol vo filme Trávnikár (sci-fi horor, v ktorom doktor pacientovi zvyšuje inteligenciu pomocou špeciálnych počítačových hier – pozn. Profit). Ten film bol kultový. Neskôr som mal možnosť si virtualitu vyskúšať vďaka prilbe, ktorú mi požičal kamarát. Vedel som, že ide o extrémne drahú technológiu, ktorú si ešte dlho nebudem môcť dovoliť, takže som sa radšej začal zaujímať o dostupnejšie 3D technológie.
Čo to znamenalo?
Približne pred desiatimi rokmi sa mi podarilo zohnať prvé okuliare na virtuálnu realitu. Vďaka tomu, že túto problematiku dlhé roky sledujem, mi neušiel ani vývoj okuliarov (konkrétne Oculus Rift – pozn. Profit). Bol som medzi prvými záujemcami o túto technológiu a podporil som firmu aj na portáli Kickstarter. Okrem toho medzičasom vznikol softvér na liečbu tupozrakosti. Vyvinul ho študent, ktorý sám tupozrakosťou trpel a zistil, že hranie počítačových hier s týmto typom okuliarov mu pomohlo zlepšiť videnie.
Očný chirurg Peter Žiak v kokpite svojho vetroňaZdroj: Archív Petra Žiaka | Petit Press 2016
Siahli ste teda po nich?
Bez váhania. Predstavuje to totiž nádej pre pacientov predtým považovaných za beznádejné prípady. Naša klinika je jediná v Európe, ktorá túto metódu používa.
