Za autora myšlienky časových bánk sa považuje americký profesor práva Edgar Cahn, kedysi poradca prezidenta Roberta Kennedyho. Prvýkrát začal uvažovať o časovej banke začiatkom osemdesiatych rokov, keď sa v nemocnici zotavoval po infarkte.
„Ležal som v nemocnici a lekári mi povedali, že viac ako polovica môjho srdca je poškodená a že každý deň budem mať len dve hodiny, počas ktorých budem môcť normálne fungovať. Začal som premýšľať, aké to je byť zbytočný a ako by sme takýchto zbytočných ľudí mohli spojiť,“ povedal E. Cahn.
V roku 1986 v štúdii pre Londýnsku školu ekonómie opísal svoju novú platobnú menu za služby – čas. Nadácii Roberta Wooda Johnsona sa myšlienka zapáčila. Rozhodla sa zriadiť šesť časových bánkv rôznych štátoch USA a požiadala E. Cahna, aby im pomohol. Postupne vzniklo vyše tristo časových bánk po celej krajine, ktoré sú zamerané najmä na malé komunity.
