Niektorí experti poukazujú na úspory nákladov prameniace z jednoduchosti takéhoto systému. Dnes má každá krajina dávky zabezpečujúce aspoň základné prežitie.
Napríklad Slovensko má pre rôzne typy príjemcov tri desiatky rôznych finančných platieb: v hmotnej núdzi, príspevok na deti, náhradné výživné, aktivačné príspevky, príspevky na bývanie, sedemnásť druhov doplatkov pre zdravotne ťažko postihnutých, opatrovateľské príspevky a iné.
ČO UŠETRÍ ŠTÁT
Verejná mienka považuje sociálne dávky za mimoriadne štedré, ale nie je to tak. Slovensko je v rámci Európy stále relatívne chudobné. „Čo je drahé, to je administratíva spojená s rôznymi dávkami, dotáciami a príspevkami, pretože mnohé z nich sa navzájom podmieňujú a vylučujú‚" hovorí Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV.
"Čím je štát vyspelejší, tým je džungľa administrácie dávok komplexnejšia a drahšia‚" konštatuje.
Nový princíp
Nepodmienený základný príjem znamená pravidelné (mesačné) vyplácanie určitej sumy každému človeku, bez ohľadu na zamestnanie, vek (teda od narodenia), pohlavie, vierovyznanie. Mal by umožniť dôstojný život a uspokojiť základné životné potreby.
Základný príjem je pokusom o prekonanie paradigmy, že peniaze dostávame za prácu, takže pracujeme pre peniaze. Je zrejmé, že s postupujúcou automatizáciou bude platenej práce čoraz menej a motivácia robiť niečo prepeniaze namiesto pre zmysluplnosť vedie ku krízam hodnôt v spoločnosti, plytvaniu, nezmyselným činnostiam a následne ekonomickým krízam.
Všade naokolo je množstvo práce, ktorú je možné a potrebné vykonať, i množstvo voľných ľudí. Nerobí sa však, lebo na túto prácu nie sú peniaze. Nepodmienený základný príjem nie je všeliek na problémy spoločnosti, ale oddeľovanie príjmu od práce je dôležitým krokom pre jej ozdravenie.
PRAMEŇ: zakladnyprijem.sk
Univerzálny, teda nepodmienený základný príjem by tento systém výrazne zefektívnil. Slovo „nepodmienený“ je tu kľúčové. „Základný príjem dostáva každý občan štátu, nie rodina. Odpadá teda zložité prepočítavanie príjmu na rodinu,“ hovorí V. Baláž. Príjem sa vypláca bez ohľadu na to, či má občan iné príjmy, napríklad z práce alebo kapitálu.