„Slzami signalizujeme okoliu, že riešime problém, ktorý je väčší ako my,“ vysvetľuje profesor psychológie z Univerzity Južnej Floridy a odborník na emócie Jonathan Rottenberg.
Slzy majú však odlišné chemické zloženie v závislosti od stavu‚ v ktorom ich roníme. Slzy strachu, smútku či zúfalstva obsahujú viac bielkovín. Sú koncentrovanejšie‚ hustejšie, vďaka čomu sa dlhšie držia na tvári a po lícach stekajú dramaticky pomaly. To preto‚ aby si to ostatní všimli a náš smútok prežívali spolu s nami. Slzy v druhom človeku naštartujú pocity empatie a súcitu.
Podľa J. Rottenberga bývajú tiež manipulatívnou technikou. „Dokážu neutralizovať pocity zlosti, preto sú praktickou zbraňou na urovnávanie hádok medzi partnermi.“
