Terézia Svátová mala tridsaťdva rokov, keď jej diagnostikovali progresívnu polyartritídu a lupus. Choroba nastúpila agresívne a rýchlo napredovala. „Opuchli mi prsty, kolená, členky. Odlupovali sa mi nechty, vypadávali vlasy, morili ma bolesti a neprekonateľná únava."
"Nemala som silu v rukách, aby som deťom vymiešala sunar či podala čaj. Pohybovala som sa iba v papučiach, dva roky som nemala na nohách skutočné topánky,“ zveruje sa.
ÓDA NA KAPUSTU
Šestnásť rokov dostávala striedavo zlaté injekcie, hormonálnu liečbu, chemoterapiu, antimalariká a antireumatiká. Hoci ju lekári varovali, že zbytočne vyhadzuje peniaze, okrem konzervatívnej liečby vyskúšala všetko, o čom počula.
Obklady z cibule a zázvoru, zvýšené dávky antioxidantov, zelený jačmeň, urinoterapiu i štyridsaťdenné pôsty, počas ktorých prijímala len čistiace čaje a zeleninové šťavy.
Terapiu prírodou testovala aj na brazílskej prírodnej klinike Oásis Paranaense v brazílskom štáte Paraná. Naordinovali jej tam hydroterapiu (liečbu vodou), geoterapiu (liečbu hlinou), herbaterapiu (liečbu bylinami), psychoterapiu, detoxikáciu, fyzioterapiu a masáže.
Zdroj: archív Terézie Svatovej
„Ja, ktorá som dovtedy vypila denne päť káv, som vylúčila kofeín, chlieb, mäso, syry aj vajíčka,“ usmieva sa. Dlhotrvajúce ochorenie prinútilo T. Svátovú premýšľať o účinnosti chemických liekov a liečiv, ktoré pochádzajú z prírody.
„Doktor Antonio Tome, ktorý sa v Brazílii staral o môj jedálny lístok, mi neustále opakoval, aké zlato máme doma na Slovensku. Narážal na kyslú kapustu. Z histórie sú známe prípady námorníkov, ktorí na dlhých zaoceánskych plavbách trpeli akútnym nedostatkom vitamínu C a zachránila ich kyslá kapusta,“ vraví T. Svátová.
Vlastná diagnóza ju prinútila študovať tradičné zdroje prírodnej medicíny, ktoré poznali brazílski Indiáni, starovekí Číňania i slovenské babičky.
