Sumatra je najväčší indonézsky ostrov, lebo dva väčšie – Borneo a Nová Guinea – sú rozdelené medzi Indonéziu a iné krajiny.
Je to šiesty najrozľahlejší ostrov sveta. Sumatra je približne desaťkrát väčšia ako Slovensko, aj počet obyvateľov je desaťnásobný.
Zo Singapuru, kde som sa toho času nachádzal, je to v exotickej východnej Ázii blízko takmer všade. Dá sa pomerne lacno vyraziť do obľúbených destinácií, ako sú Vietnam, Maldivy, Thajsko či Indonézia.
A tak som prišiel na myšlienku pozrieť sa na Sumatru, o ktorej mi kedysi dedo tak farbisto rozprával. Našiel som si spiatočnú letenku za 160 eur a už som letel do Medanu, hlavného mesta severnej Sumatry.
Veľké plány som nemal, ale vedel som, že jednoznačne musím ísť do dediny Bukit Lawang. Hneď na letisku ma privítal usmievavý šofér autobusu, ktorý tvrdil, že ide rovnakým smerom.
Prvý kontakt na mňa urobil pozitívny dojem. Otec dvoch detí mi vysvetlil, kam ma vezme a kde budem musieť prestúpiť.
Z toho, čo hovoril, som pochopil zhruba tretinu, ale ďalším šoférom minibusov som už nerozumel vôbec nič. A tak som sa len oháňal názvom Bukit Lawang s vierou, že tam azda raz dorazím.
Prečo som sa vybral práve tam? Osada Bukit Lawang sa tiahne pozdĺž rieky Bohorok, ktorá priteká z kopcov hlbokej sumatrianskej džungle. Je to malebná dedinka, letovisko aj pre obyvateľov Medanu. Chodia sem na pikniky a rafting po rieke.
Majú tu príjemné ubytovacie kapacity. Nie také „high class“ päťhviezdičkové ubytovania. Sú to presne tie rozkošné chatky zasadené do krásnej prírody, nad obrázkami ktorých sa často rozplývame s pocitom útulného pohodlia a príjemného prostredia.
Zdroj: Vladimír Pauco
VEĽKÁ VODA
Dorazili sme. Minibusom rovno na miestny trh, kde navonok vládol úplný chaos. Čudoval som sa, do akej diery som sa to dostal. Po chvíľke obšmietania a zisťovania, ktorým smerom ísť ďalej, ku mne pristúpil chlapík a nevtieravo sa spýtal, či hľadám ubytovanie.
Jeho meno si nepamätám, ale bol vysunutou spojkou svojho bratranca Boba, ktorý žije a podniká práve v mojej vysnívanej destinácii Bukit Lawang. Cítil som to ako zásah šťastnej náhody.
Bob, dnes 27-ročný majiteľ ubytovania Wisma Lauser Sibayak, zdedil „podnik“ po otcovi. Takmer celý ho zrenovoval, lepšie povedané vystaval od piky.
V roku 2003 totiž toto nádherné miesto postihla katastrofa. Na hornom toku rieky Bohorok sa vytvorila prírodná hrádza z konárov a kmeňov stromov – niektorí vravia, že pochádzali aj z nelegálnej ťažby dreva, ale s istotou sa to nevie.
Sumatra - môj domáci‚ BobZdroj: Vladimír Pauco
Bob mi živo vyrozprával, čo sa vtedy stalo. Bolo asi desať hodín večer a mnoho ľudí už spalo. Zrazu ospalú dedinu naplnil hluk prichádzajúci z džungle od rieky.
