Dizajn je komplexná vec. Jeho definícia závisí aj od súvislostí, v ktorých ju prezentujeme. „Estetické hľadisko, ktoré býva laicky považované za nosnú charakteristiku dizajnu, je len jedným políčkom z rubikovej kocky dizajnu,“ hovorí riaditeľka Slovenského centra dizajnu Mária Rišková.
„Pristihla som sa, že aj môj pohľad na definíciu dizajnu sa mení pod vplyvom stretnutí s rôznymi tvorcami a používateľmi dizajnu, je to obdivuhodný vesmír možností a uhlov pohľadu.“
Dizajn - Ivan Čobej / stolík ArgoZdroj: Archív Slovenského centra dizajnu
Dizajnér Miroslav Škriniar, ktorý je známy najmä návrhmi stoličiek, si myslí, že dizajn by sa mal priblížiť životu, lebo za posledné roky sa sprofanoval.
„Slovo dizajn sa začalo zneužívať – každý si myslí, že keď niečo označí za dizajnové, bude sa to lepšie predávať. Na Slovensku sa nikdy dizajn nevnímal tak ako vo svete, u nás sa spojil len s esteticky zvládnutou funkciou výrobkov,“ tvrdí. Aj M. Rišková pripomína, že pohľad na dizajn výlučne z estetického hľadiska je nedostatočný.
Mária Rišková, Slovenské centrum dizajnuZdroj: Archív Slovenského centra dizajnu
Aj môj pohľad na definíciu dizajnu sa mení pod vplyvom stretnutí s rôznymi tvorcami a používateľmiMária Rišková, Slovenské centrum dizajnu
Dobrý dizajn sa dá spoznať podľa naplnenia zadania – či je funkčný a ergonomický, či nefunkčný a ťažkopádny. Aj taká môže byť požiadavka zadávateľa. Ale mal by byť zároveň inšpiratívny a vizionársky.
„Samozrejme, že primárne musí byť atraktívny, predávať, pritiahnuť záujem zákazníkov o výrobky v konkurencii. Len pozor na to, že dobrý a pekný dizajn nemusia byť synonymá. Posudok páči – nepáči by som nechala na každom človeku, ale širšie posúdenie dobrý – zlý by som vyhradila odborníkom,“ vraví M. Rišková.
PRESAHY DO UMENIA
Zdeno Kolesár učí dejiny dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. V minulosti hľadá pozitívne veci, nepreferuje atraktívnu formu, štýl či dekoratívnosť. „Viac ma zaujíma dizajn, ktorým je dômyselne vyriešená praktická funkcia. Dá sa povedať, že je to neviditeľný dizajn. Vo verejnosti je teraz o dizajn záujem, ale vníma sa veľmi povrchne, ako pozlátka."
"Niečo, čo príde až po vyriešení funkčnosti. Zdá sa mi, že sa často orientuje na produkty, ktoré sú viac-menej zbytočné. Hovorím o predmetoch, ktoré sú na pozeranie a nie na používanie. Pre spoločnosť je dôležitý dizajn, ktorý nie je efektný len formálne, ale napĺňa funkcie,“ hovorí Z. Kolesár.
Dizajn - Patrik Illo / karafy pre RonaZdroj: Archív Slovenského centra dizajnu
Uvažuje tiež o tom, že dizajn má dôležitú úlohu aj pre udržateľný rozvoj. Veľa sa o tom hovorí, málo robí. Dizajn môže pomôcť dosiahnuť stav, keď sa budú vyrábať veci naozaj dôležité a nie také, ktoré slúžia len na roztáčanie konzumu.
„Samozrejme, že aj pre dizajn je dôležitá ekonomika, lebo ak by neexistoval ekonomický rozmer spoločnosti, ocitol by sa dizajn na okraji záujmu,“ myslí si historik. M. Rišková na dizajn nazerá ako na niečo, čo presahuje umenie, ale aj technológiu a funkciu.
„Niekde v prieniku týchto oblastí vznikne to, čo vidíme vo veciach na prvý pohľad – tvar, farba, štruktúra. Ale znovu platí – povedať, že dizajn je výsledný obal vecí, je málo. Lebo on zahŕňa všetky spomenuté oblasti a prejavuje sa vďaka nim."
"Pohľad na to, čo je dizajn, závisí aj od druhu produktu, profesionáli v grafickom dizajne, ale aj sklári a keramici dôverne poznajú debaty o presahoch výtvarného umenia a dizajnu,“ naznačuje M. Rišková.
