Vďaka starým fotografiám a filmom som pochopila‚ že zber javorového sirupu sa spája so snehom. Stredoeurópan automaticky usúdi‚ že výroba a zber prebieha niekedy v decembri. Lenže sme v Kanade‚ kde býva zima aj šesť mesiacov.
Javorová sezóna vrcholí v marci a apríli. Najväčším producentom javorového sirupu a cukru je provincia Québec‚ odkiaľ pochádza až 95 percent celkového kanadského exportu týchto komodít. Tajomstvom ich úspechu je podnebie a biotop.
Okrem toho, že v tejto oblasti rastú milióny javorov, na rozhraní marca a apríla je tu najideálnejšia teplota na zber javorového sirupu – v noci priemerne mínus päť stupňov Celzia‚ cez deň do plus päť a snehu asi meter a pol. Vývrty do kôry stromu sa preto robia presne takto vysoko od zeme, pretože potiaľ je strom zababušený v snehu.
Teplotné podmienky sú potrebné na dobrý tok miazgy. Voda z koreňov pri týchto teplotách ľahko prúdi nahor a jantárovo sfarbená lepkavá tekutina vyteká cez zárezy rovno do pripravených vedier.
JAVOROVÁ HOSTINA
Keďže farma l’Érablière le Chemin du Roy‚ ktorú sa chystáme navštíviť‚ sa nachádza v hustom zelenom lese, dá sa k nej dostať len po lesnej cestičke. Názov farmy pochádza z výrazu‚ ktorý v preklade znamená Kráľovská cesta. Pri tej sa farma nachádza.
Zdroj: Eva Spišáková
Podobných rodinných fariem‚ väčších či menších‚ je v Kanade okolo desaťtisíc a z toho len v provincii Québec vyše 7 600. Na návštevu je najlepší čas práve v období zberu javorovej miazgy, keď farma ponúka hosťom možnosť stráviť príjemný deň s množstvom zaujímavých aktivít.
K návšteve patrí aj bohaté pohostenie‚ pri ktorom môžete ochutnať typické kanadské jedlá‚ ktoré sa pripravujú s javorovým sirupom. Ak si predstavujete len samé sladkosti ako stoh lievancov hojne poliatych sirupom‚ ste na omyle.
