Najlepšia u susedov: Lucia Kašiarová
Participuje na všetkom, kde cíti úprimný ľudský potenciál. Rada umýva záchody, trhá burinu, ťahá káble, predáva lístky, ako choreografka a herečka stojí pri zrode nových predstavení, organizuje festival, šéfuje, jednoducho sa snaží deliť o emócie na javisku aj za ním. Pre tanečnicu Luciu Kašiarovú (35) je dôležité, aby to bolo s ľuďmi, ktorí ju bavia, motivujú a prekvapujú.
Lucia KašiarováZdroj: Archív Lucie Kašiarovej | Petit Press 2016
„Tanec sa nezačína a nekončí sa na javisku. Tanec je stav mysle. Filozofia, ktorá formuje život jednotlivca i celej spoločnosti. Pre mňa nie je rozdiel v tom, ako mi tancujú prsty na klávesnici, a momentom, keď stojím na javisku a som médiom tanca, ktorý diváci sledujú. Je to tanec intímny a verejný,“ vyznáva sa mladá Slovenka, ktorá sa v roku 2012 stala najlepšou tanečnicou v Česku a získala cenu České taneční platformy za interpretáciu v predstavení Kolik váží vaše touha? s tanečným zoskupením Vertedance.
Dnes choreografka a performerka L. Kašiarová priznáva, že na tancovanie má menej času. Od roku 2007 stojí na čele neziskovej organizácie Alt@rt, ktorá v bývalom pražskom sklade v Holešoviciach prevádzkuje kultúrne centrum Studio ALTA. Energická a spontánna Slovenka sa presadila u našich susedov aj vďaka povahe.
„Príchod na miesta v nesprávny moment ma sprevádza celý život. Ale pre mňa je to vždy správne načasovanie. Preto rada improvizujem. Som človek, ktorý nevie veci robiť presne, ale nemám strach niesť za rozhodnutia zodpovednosť,“ priznáva riaditeľka. Už na prvé talentové skúšky na Základnú umeleckú školu v Banskej Bystrici v odbore tanec prišla po ich skončení. Keď jej učiteľka ponúkla šancu, dala nohu k uchu, zatlieskala, zaskákala a stala sa súčasťou triedy.
ZO DŇA NA DEŇ. Po bakalárskom štúdiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa vybrala do Prahy, aby sa z nej stala profesionálka na Akadémii múzických umení. To, že už prebiehal školský rok, ju neodradilo. „Vysvetlila som im, že ma jednoducho musia zobrať, lebo nemôžem mame povedať, že som utiekla do Prahy dnes v noci len tak,“ smeje sa L. Kašiarová. Keď sa na druhý deň ukázala, mala viesť vyučovaciu hodinu vo vlastnej réžii. Hoci mala obavy, šance sa nevzdala. Po prvý raz odučila hodinu za sprievodu klavíra a vzali ju. Tanečnica úprimne priznáva, že do školy veľa nechodila, ale podarilo sa jej úspešne ju dokončiť. Až finančné ťažkosti ju donútili opäť sa vrátiť k odboru.
Po práci vo firme s floristickým dizajnom nastúpila ako produkčná v divadle Ponec. Tam dokonale spoznala celú tanečnú komunitu z druhej strany, a keď sa začal rušiť sklad divadelných technológií, nápad otvoriť si vlastnú tanečnú skúšobňu bol na dosah. Začiatky priestoru bez vody a tepla boli drsné. Doteraz sa L. Kašiarová čuduje, ako tam umelci mohli v takých „punkových“ podmienkach fungovať. „V každom prípade som si potvrdila, že priestor na skúšanie pre pražských tanečníkov skutočne chýba. Keď nám pôvodný priestor zbúrali, našla som inú, väčšiu halu, ktorú som prenajala,“ opisuje tanečnica.
Postupne pribrala ďalšie tri haly a dostala sa do súčasnej fázy. Dnes prevádzkuje dve skúšobne, divadlo a kaviareň Obývák, priestor na komunitné stretávanie ľudí, kde sa pretína umelecký svet so spoločenským. „Mala som chuť a odvahu, ale nevedela som, do čoho idem. Dnes by som si to už rozmyslela. Bolo to krásne a vyčerpávajúce obdobie. Teraz sú veci usadené a konečne mám tím ľudí, ktorým dôverujem a sú zapálení pre zmysel Studia ALTA. Cesta to bola dlhá a poučná,“ hodnotí L. Kašiarová.
Ako tanečnica účinkuje v celovečerných predstaveniach i jednorazových projektoch. Cez pohybové spolupráce na predstaveniach sa L. Kašiarová dostala do kontaktu aj s činohrou. Na dosky, ktoré znamenajú svet, sa postavila napríklad v pražskom divadle Palace, kde stvárňuje slovenskú režisérku Kláru.
