Arménska rodina Zildjianovcov, pôvodom z Osmanskej ríše, takmer po štyristo rokov stavia svoj biznis na alchýmii materiálu a zvuku. Avedis I., alchymista v sultánovom paláci v Konštantínopole (dnes Istanbul), vymyslel totiž v 17. storočí recept na výrobu zvláštnej zliatiny.
Možno chcel vyrobiť zlato, ale namiesto neho vzniklo niečo, čo bolo pre štrnásť generácií jeho rodiny oveľa cennejšie. Svetlo sveta uzrela zliatina, ktorej cvengotu a dĺžke tónu sa nič nevyrovnalo a pravdepodobne je to tak dodnes, keďže činely vyrobené podľa tajomstva alchymistu stále držia prím na trhu s hudobnými nástrojmi.
Rodinné podnikanie s alchýmiou zvukuZdroj: zildjian.com | Petit Press 2016
TAJNÁ FORMULA. Činely vyrobené z Avedisovej zliatiny prvý raz zazneli v sultánovom orchestri janičiarov, ktorý hrával na vojenských slávnostiach i svadbách v paláci. Sultán Osman II. dal Avedisovi 80 zlatých na rozbehnutie výroby činelov a v roku 1623 ho prepustil zo služieb paláca. Avedis bol slobodný a založil si rodinný biznis. Prijal meno Zildjian (výrobca činelov po turecky s arménskou koncovkou), píše sa v histórii firmy na jej internetovej stránke.
Formulu potom odovzdal v roku 1651 svojmu synovi Achamovi a dodnes ostáva tajomstvom, o ktorom vie iba ten, kto aktuálne riadi firmu. Dnes patrí táto výsada žene, Craigie Zildjianovej, ktorá vedie firmu spoločne so sestrou, viceprezidentkou Debbie.
OD MOZARTA PO BEATLES. V 17. a 18. storočí sa orientálne činely stali súčasťou moderných orchestrov, ktorým dnes hovoríme orchestre klasickej hudby. Činely Zildjian používal Haydn aj Mozart. Wagner a Berlioz dokonca vyžadovali, aby ich hudbu interpretovali iba nimi. V 19. storočí záujem o činely po celej Európe stúpal a v roku 1865 vyrábali už Arméni 1 300 kusov ročne.
Rodinné podnikanie s alchýmiou zvukuZdroj: zildjian.com | Petit Press 2016
Okrem klasickej hudby sa výrobca činelov zviezol ešte na dvoch veľkých revolúciách v hudbe – na džezovej ére v tridsiatych rokoch minulého storočia v Amerike a rockovej a popovej vlne od šesťdesiatych rokov. Zildjianovci rozumeli hudbe, chceli tvoriť nové trendy a vytvárali nástroje, aké hudobníci chceli.
