Ešte v roku 1965 zakladateľ spoločnosti Intel Gordon E. Moore predpovedal, že počet komponentov mikročipu, základnej stavebnej jednotky počítačov, vzrastie každoročne na dvojnásobok. Bez ohľadu na to, či to bola geniálna prorocká vízia alebo iba méta, na ktorej potom vývojári Intelu postavili svoj biznis a nadlho určili dynamiku rozvoja tohto odvetvia, Moorov vzorec dodnes platí.
Gordon E. Moore, zakladateľ InteluZdroj: Intel.com | Petit Press 2016
O päťdesiat rokov neskôr však rovnaký muž – už ako 80-ročný bard IT sféry – predpovedal koniec tejto dynamiky. „Už nemôžeme stavať na tom, že budeme budovať čoraz menšie veci s čoraz väčšou hustotou,“ povedal vlani G. E. Moore v rozhovore pre popredný magazín aplikovaných vied IEEE Spectrum.
NEDOKONALÝ SILIKÓN. IPod 2, ktorý sa dal na trhu v roku 2011 kúpiť za štyristo dolárov, je oveľa výkonnejší ako najvýkonnejší superpočítač v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Ten bol veľký ako komerčná práčovňa. Bez zdokonaľovania počítačových mikročipov tempom, aké predpovedal šéf Intelu, by nebol nielen Apple, ale ani spoločnosti Google či Amazon tým‚ čím sú dnes.
Nebol by rozlúštený ľudský genóm a nemali by sme palubné počítače v autách ani smartfóny. Všetko má však v tomto svete svoje prirodzené hranice. „Akokoľvek je silikón fantastický materiál, blížime sak momentu, keď už nevieme, či budeme schopní ďalej napredovať,“ vyjadril sa pre denník New York Times expert na počítačové vedy z Washingtonskej univerzity Luis Ceze.
Mikročipy sa skladajú z kovových drôtikov a polovodičových tranzistorov – malých elektronických spínačov, ktoré kontrolujú tok elektrickej energie. Drôty sú dnes už tenšie ako vlnová dĺžka svetla a spínače menšie ako vírusy.Aôternatív je niekoľko‚ väčšinou nie sú ešte dokonale prebádané (viď tabuľku na konci článku).
Podľa slávneho britského profesora fyziky Stephena Hawkinga pri pokuse o ďalšie zmenšovanie komponentov nevyhnutne narazíme na limity – rýchlosť svetla a atómovú úroveň materiálov jednoducho prekonať nevieme.
