Festivalový palác, biele stany filmového trhu, filmové plagáty, davy fotografov, divákov, obchodníkov a novinárov, slnko, palmy, milovníci filmu so skladacími rebríkmi, ktoré im umožnia z výšky uvidieť niečo viac. Rodiny na dovolenke, cyklisti na výlete po promenáde, černošskí predavači ovešaní slnečnými okuliarmi od výmyslu sveta a luxusné hotely ovešané vlajkami, plážové reštaurácie a bistrá plné diskutujúcich hostí. Kolóny áut a limuzín s nedotknuteľnými celebritami. Všetko ako obyčajne. Ale predsa je tu niečo iné. Všadeprítomná ochranka, policajti so psami a vchody do festivalových sál strážené tak prísne, ako ešte nikdy.
Tiene na azúrovom pobrežíZdroj: SITA / AP / Thibault Camus | Petit Press 2016
VOJNA SILNÝCH ŽIEN. V sekcii Určitý pohľad, ktorá je doplnkom medzinárodnej súťaže, premietajú film, ktorý sa vracia k vojne v Afganistane. Volá sa Pauza (Voir du pays) a režírovali ho dve ženy – sestry Delphine a Muriel Coulinové. Čo zatiaľ v hranom filme vzniklo o aktuálnych vojnách na Blízkom východe, sú všetko viac-menej pokusy. Najlepšie z nich boli Smrť čaká všade a Zelená zóna. Snímka o tom, ako je možné, že sa islamským povstalcom darí udržať proti presile stokrát lepšie vyzbrojených armád, ešte neexistuje.
Tiene na azúrovom pobrežíZdroj: SITA / AP / Lionel Cironneau | Petit Press 2016
Viggo Mortensen s piatimi zo svojich šiestich filmových detí z filmu Captain Fantastic (zľava Annalise Bassová, Shree Crooksová, Charlie Shotwell, Samantha Islerová a Nicholas Hamilton). V centre tohto excentrického a vtipného príbehu je muž, ktorý v lesnom raji na severozápade USA na dnešné časy veľmi netradične vychováva svoje dcéry a synov. Všetci šiesti od sedemnásťročného Bodevana po sedemročného Naia bez problémov diskutujú o filozofii, histórii či kvantovej teórii, vedia si uloviť večeru aj prežiť v divočine. Keď sú zrazu nútení toto útočisko opustiť, je otec Ben konfrontovaný s „normálnym“ svetom a tým, čo tu znamená byť otcom. Herec má v skutočnosti len jedného dospelého syna.
Na Slovensku v roku 2014 Peter Kaštil zrealizoval dokumentárny film o špeciálnych slovenských jednotkách v regióne s názvom 5. pluk – Misia Afganistan. Je to však skôr propagácia hrdinstva slovenských vojakov a o podstate vojny sa divák veľa nedozvie. Režisérky filmu Pauza sa pokúsili autenticky zobraziť osudy a emócie v jednotke francúzskych vojakov, ktorí sa po pol roku bojov vracajú z Kábulu domov. Na ceste ich čaká trojdňová zastávka v gréckej časti Cypru. V prímorskom hotelovom rezorte majú relaxovať, posilňovať, dobre jesť a s veliteľmi rozoberať bojové situácie – napríklad prehru v provincii Kápísá pri dedine Mobayan, kde Francúzi utrpeli veľké straty.
Išlo o skutočný boj v roku 2013, ktorý vo filme približuje počítačová animácia. Mnohí z vojakov sa k spomienkam na obkľúčené jednotky v horskom kaňone nechcú vracať. Je to pre nich celoživotná trauma. Ťažko to znáša najmä Marine, ktorú hrá francúzska postpunková a rocková speváčka Stéphanie „Soko“ Sokolinská. Na Marine vidieť, že je bojovníčka, ale že vojna v Afganistane na nej zanechala hlboké stopy, ktoré bude ťažké zmazať. Soko si zahrala hlavnú úlohu aj v historickom súťažnom filme Tanečnica (La Danseuse), aj keď tá vojenská bola pre tohtoročný festival v Cannes typickejšia.
