Utečenecká kríza dáva Európe zabrať. Konfrontácia kultúr a vierovyznaní vyvoláva pocit ohrozenia. Bude nám ako v rozprávke z Tisíc a jednej noci?
Arabský, ale i arabsko-islamský svet je na jednej strane voňavý a čarovný a na druhej strane číha smrad a nepríjemné pachy. Mužský prístup k ženám je tiež dvojsečný, aj ústretový a srdečný. Žena sa môže naozaj cítiť ako princezná, keby sa vzápätí nestretla s pohŕdaním a drsným zneužívaním, ktoré ani vnímať nemusí.
To je koniec rozprávky?
Celkovo je to o kráse, ktorá je v ostrom protiklade s drsnou realitou. O polarite sveta.
Emíre Khidayer
Mama je Slovenka, otec Iračan. Vyštudovala arabistiku a anglistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, na Univerzite Ajn Šams v Káhire absolvovala arabistické štipendium. Bola prvou ženou v slovenskej diplomacii pre oblasť Blízkeho východu. Ako diplomatka pôsobila v Egypte, stála pri zrode veľvyslanectva v Kuvajte. V spolupráci s českou a slovenskou protichemickou jednotkou v Kuvajte sa ako prvý slovenský diplomat po invázii USA v roku 2003 dostala do Iraku. Podieľala sa na znovuotvorení slovenskej ambasády v Bagdade. Pracovala aj v oblasti biznisu, bola konateľkou GCWare Middle East v Dubai Internet City. Pôsobila vo funkcii politickej poradkyne hlavného predstaviteľa OSN v Sudáne. Je autorkou tematických rozhlasových seriálov a kníh Arabský svet – iná planéta?, Príbehy zo Sumhuramu, Život po arabsky a Dubajské tajomstvá.Ako sa tieto dva svety vnímajú?
Žijeme v úplne inom nastavení spoločnosti. V úplne inej kultúre a výchove. Keď Európan príde do arabskej krajiny, mnohé veci hneď na prvý pohľad vníma ako drsné. Nielenže ich tak vníma, ale ich aj skutočne zažíva. Napríklad keď vidíte Araba, ako sa správa k oslovi. Majiteľ ho tak šľahá bičom, akoby ani nemal odhad, kde je hranica, ktorá oslovi už naozaj stačí. To v našom chápaní v kombinácii s naším vzťahom k zvieratám nemôžeme pochopiť. A to ste ešte z diania na bazáre nevkročili do izieb domu, kde turista na prvý pohľad nedokáže odhadnúť tamojšie vzťahy a dianie.
Tisíc plus jedna realita, Emíre KhidayerZdroj: Profit / Vladimír Kampf | Petit Press 2016
Vám sa to podarilo pochopiť?
To, čo my nejako pomenúvame, miestni ľudia môžu pomenúvať úplne inak. My v Európe sme ovplyvňovaní povedomím o ľudských právach obalených v našich hodnotách, ktoré sú postavené na iných základoch a prešli iným vývojom. Podľa Arabov môže byť to, čo my vnímame ako drsnosť, práve správne a šité na mieru. Okrem toho, že si konkrétny človek nedokáže nič iné predstaviť.
Čo je lepšie z pohľadu tuctového človeka, ktorý tvorí väčšinu spoločnosti?
Každý predsa povie, že tá jeho kultúra je lepšia. Ak budem hovoriť ani nie drzo v mene Boha, poviem: Boh berie všetko! Každá kultúra má nejaké prednosti, ktorými je výnimočná.
Sú moslimovia zabudnutejší?
Určite nie. V žiadnom prípade ich nemôžeme podceňovať. Aj vlna utečencov dokazuje silu islamskej civilizácie. Musíme lenrozvážne posúdiť, aká to je sila. Je to mentálna sila? Alebo emocionálna? A čo s ňou?
Podľa vás?
Jednoznačne emocionálna. Islamská kultúra je silná v emóciách. Akúkoľvek nepevnú myšlienku prebíja emócia. Aj banálna myšlienka na pevnom základe, keď sa nadopuje emocionálnou iskrou, sa zrazu stane témou. Európska kultúra zasa kladie dôraz na ideu a emócie buď potláča, alebo neutralizuje. Vývoj ľudského ducha cez reformy nám dal silu. O tom svedčí aj náš technologický vývoj, ktorý je na vysokej úrovni. Ten z emócií vyskladaný nie je.
Máte strach z náporu utečencov? Je to hrozba?
Utečenci berú len to, čo dostanú. Alebo neberú. A ten, kto dáva, otvára, púšťa a donedávna aj rozhodoval, sú Európania. Viac než obavu z náporu mám zlý pocit z toho, že európske inštitúcie produkujú prostredníctvom návrhov a postojov napätie, ktoré dostáva prisťahovalcov do konfrontácie s miestnym obyvateľstvom. Rast extrémizmu na domácej pôde je len logickým vyústením situácie. A to je zlý trend. Hovorím o skutočnom extrémizme, nie o označeniach na adresu toho, kto len veci náležite pomenúva.
Pred revolučnou arabskou jarou vládli v mnohých krajinách autority a fungovali oveľa lepšie než teraz, keď ich Európa a USA vnímajú ako viac demokratické. Je arabský svet od autorít závislý?
