Sobota, 14. december, 2019 | Meniny má Branislava, Bronislava

Tisíc plus jedna realita: rozhovor o islame, mužoch a ženách, o kráse a polarite života

Rozprávky z Tisíc a jednej noci si vymýšľala krásna Šeherezáda pre svojho manžela a kráľa Šahrijára. Víťazí v nich dobro nad zlom, múdrosť nad hlúposťou. Aké krásne by bolo, keby príbehy nerozprávala Šeherazáda iba pre to, aby si zachránila holý život. O arabskom svete a jeho nepochopiteľných kontrastoch nám porozprávala „živá princezná“. Tak znie voľný preklad jej mena z arabčiny: Emíre – princezná a Khidayer – živá.

Utečenecká kríza dáva Európe zabrať. Konfrontácia kultúr a vierovyznaní vyvoláva pocit ohrozenia. Bude nám ako v rozprávke z Tisíc a jednej noci?

Arabský, ale i arabsko-islamský svet je na jednej strane voňavý a čarovný a na druhej strane číha smrad a nepríjemné pachy. Mužský prístup k ženám je tiež dvojsečný, aj ústretový a srdečný. Žena sa môže naozaj cítiť ako princezná, keby sa vzápätí nestretla s pohŕdaním a drsným zneužívaním, ktoré ani vnímať nemusí.

To je koniec rozprávky?

Celkovo je to o kráse, ktorá je v ostrom protiklade s drsnou realitou. O polarite sveta.

Článok pokračuje pod video reklamou

Emíre Khidayer

Mama je Slovenka, otec Iračan. Vyštudovala arabistiku a anglistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, na Univerzite Ajn Šams v Káhire absolvovala arabistické štipendium. Bola prvou ženou v slovenskej diplomacii pre oblasť Blízkeho východu. Ako diplomatka pôsobila v Egypte, stála pri zrode veľvyslanectva v Kuvajte. V spolupráci s českou a slovenskou protichemickou jednotkou v Kuvajte sa ako prvý slovenský diplomat po invázii USA v roku 2003 dostala do Iraku. Podieľala sa na znovuotvorení slovenskej ambasády v Bagdade. Pracovala aj v oblasti biznisu, bola konateľkou GCWare Middle East v Dubai Internet City. Pôsobila vo funkcii politickej poradkyne hlavného predstaviteľa OSN v Sudáne. Je autorkou tematických rozhlasových seriálov a kníh Arabský svet – iná planéta?, Príbehy zo Sumhuramu, Život po arabsky a Dubajské tajomstvá.  

Ako sa tieto dva svety vnímajú?

Žijeme v úplne inom nastavení spoločnosti. V úplne inej kultúre a výchove. Keď Európan príde do arabskej krajiny, mnohé veci hneď na prvý pohľad vníma ako drsné. Nielenže ich tak vníma, ale ich aj skutočne zažíva. Napríklad keď vidíte Araba, ako sa správa k oslovi. Majiteľ ho tak šľahá bičom, akoby ani nemal odhad, kde je hranica, ktorá oslovi už naozaj stačí. To v našom chápaní v kombinácii s naším vzťahom k zvieratám nemôžeme pochopiť. A to ste ešte z diania na bazáre nevkročili do izieb domu, kde turista na prvý pohľad nedokáže odhadnúť tamojšie vzťahy a dianie.

Tisíc plus jedna realita, Emíre KhidayerZdroj: Profit / Vladimír Kampf | Petit Press 2016

Vám sa to podarilo pochopiť?

To, čo my nejako pomenúvame, miestni ľudia môžu pomenúvať úplne inak. My v Európe sme ovplyvňovaní povedomím o ľudských právach obalených v našich hodnotách, ktoré sú postavené na iných základoch a prešli iným vývojom. Podľa Arabov môže byť to, čo my vnímame ako drsnosť, práve správne a šité na mieru. Okrem toho, že si konkrétny človek nedokáže nič iné predstaviť.

Čo je lepšie z pohľadu tuctového človeka, ktorý tvorí väčšinu spoločnosti?

Každý predsa povie, že tá jeho kultúra je lepšia. Ak budem hovoriť ani nie drzo v mene Boha, poviem: Boh berie všetko! Každá kultúra má nejaké prednosti, ktorými je výnimočná.

Sú moslimovia zabudnutejší?

Určite nie. V žiadnom prípade ich nemôžeme podceňovať. Aj vlna utečencov dokazuje silu islamskej civilizácie. Musíme lenrozvážne posúdiť, aká to je sila. Je to mentálna sila? Alebo emocionálna? A čo s ňou?

Podľa vás?

Jednoznačne emocionálna. Islamská kultúra je silná v emóciách. Akúkoľvek nepevnú myšlienku prebíja emócia. Aj banálna myšlienka na pevnom základe, keď sa nadopuje emocionálnou iskrou, sa zrazu stane témou. Európska kultúra zasa kladie dôraz na ideu a emócie buď potláča, alebo neutralizuje. Vývoj ľudského ducha cez reformy nám dal silu. O tom svedčí aj náš technologický vývoj, ktorý je na vysokej úrovni. Ten z emócií vyskladaný nie je.

Máte strach z náporu utečencov? Je to hrozba?

Utečenci berú len to, čo dostanú. Alebo neberú. A ten, kto dáva, otvára, púšťa a donedávna aj rozhodoval, sú Európania. Viac než obavu z náporu mám zlý pocit z toho, že európske inštitúcie produkujú prostredníctvom návrhov a postojov napätie, ktoré dostáva prisťahovalcov do konfrontácie s miestnym obyvateľstvom. Rast extrémizmu na domácej pôde je len logickým vyústením situácie. A to je zlý trend. Hovorím o skutočnom extrémizme, nie o označeniach na adresu toho, kto len veci náležite pomenúva.

Pred revolučnou arabskou jarou vládli v mnohých krajinách autority a fungovali oveľa lepšie než teraz, keď ich Európa a USA vnímajú ako viac demokratické. Je arabský svet od autorít závislý?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4PSY na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4PSY na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  2. Kam na výlet so svojimi známymi
  3. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  4. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  5. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  6. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  7. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  8. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú?
  9. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť?
  10. Nákup darčekov môže byť tento týždeň výhodnejší
  1. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  2. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  3. Kam na výlet so svojimi známymi
  4. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  5. Chlebodarca zmenil život siedmim rodinám
  6. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  7. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  8. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  9. Slovenská sporiteľňa pomôže svojim klientom zo zničenej bytovky
  10. Vianočné trhy na zámku Schloss Hof „na skok“ od Bratislavy
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 33 503
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 30 546
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 24 314
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 730
  5. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 11 860
  6. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 11 362
  7. Kam na výlet so svojimi známymi 9 964
  8. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 432
  9. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 9 235
  10. Aké proteíny sú najzdravšie? Našli sme odpoveď 9 165

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Do Česka sa sťahuje ruská stredná trieda

Rusi u nás boli aj budú, ide o to, kto a prečo

Prahu mnohí označujú za hlavné mesto ruských špiónov v regióne. Väčšinou majú diplomatické krytie.
Ľudmila Kasaj Poláčková (36) na Trnavskej univerzite vyštudovala dejiny umenia. V rokoch 2007 až 2012 pracovala ako kurátorka v Galérii umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch. Pôsobila aj ako riaditeľka Galérie Jána Koniarka v Trnave a neskôr ako učiteľka výtvarnej výchovy v základnej škole. Od augusta 2016 je kurátorkou Nitrianskej galérie. Pripravila výstavy Príbehy p(o) smrti, Fetiše súčasnosti a aktuálne Príbehy p(o) živote. V roku 2018 získala Cenu Martina Benku od Fondu výtvarných umení.
Jan Kraus.
Autorská strana Michala Havrana

Mandát ťa neoprávňuje písať jazykom stoky (píše Michal Havran)

Náš Ľuboš, ako sa on vyzná!

Ľuboš Blaha v parlamente.

Neprehliadnite tiež

Anketa

Kniha pod stromček? Pozrite si tipy ôsmich top manažérov

Čo čítajú šéfovia Esetu, O2, Martinusu, ČSOB, Ikey a ďalších firiem.

Ako variť z buriny z betónovej džungle? Dizajnér to vie

Mrlík ako špenát, trebuľka ako korenie, lopúch ako čaj.

Ako s rekreačným poukazom do kúpeľov? Benefit sa uchytil

Zariadenia vystavujú doklady väčšine klientov.