Čo je internet vecí?
Obsahuje tri oblasti. Sú to senzory, ktoré z terénu zozbierajú a identifikujú rôzne dáta. Druhým prvkom je prenos dát medzi miestom, kde sa zozbierajú, a miestom, kde sa uložia. Treťou dôležitou zložkou je miesto uloženia a spracovania dát. Hovorí sa síce o internete vecí, ale veľakrát o „pravý“ internet ani nejde, lebo zber dát sa nedeje cez svetovú sieť. Tá vstupuje do hry až na záver, mnohé riešenia sú postavené na fungovaní lokálnych sietí.
Má to význam aj pre obyčajných používateľov?
Teraz cíti prínosy najmä podniková sféra. Keď sa začalo o internete vecí hovoriť, tak sa ako príklad uvádzala chladnička, ktorá vyhodnotí, aké potraviny v domácnosti chýbajú, a postará sa o ich doplnenie. Je to stále hudba budúcnosti. Aplikácie pre bežných ľudí prídu o trochu neskôr.
Tak ako môžu z internetu vecí profitovať firmy?
Veľa závisí od charakteru činnosti. Každá firma má súbor dát, ktoré sú kriticky dôležité. Pre výrobné podniky to môžu byť údaje o kvalite výrobkov. Nekvalita má dosah na nákladovú stránku – ide teda o peniaze, preto je rozdiel, či odhalenie chyby trvá hodinu alebo tri. Rovnako pozorne sledujú firmy energetickú náročnosť výroby. A v obchodných firmách ide napríklad o poznanie zákazníka a jeho nákupných zvyklostí.
Akým spôsobom sa prenášajú údaje z miesta, kde vzniknú?
Oproti minulosti sú možnosti pripojenia výrazne väčšie. Poznáme systémy nízkoenergetického prenosu dát. Sú to siete, kde je jednou bránou pokryté niekoľkokilometrové územie, na ktorom sú umiestnené snímače. Už je to pomerne lacná technológia.
JÁN MASARYK (40)Do Softecu nastúpil v júli 2013 na pozíciu business development manažéra. V marci 2014 ho vymenovali za riaditeľa divízie telekomunikačných systémov. O dva roky sa stal riaditeľom pre inovácie. Vyštudoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave a pôsobil aj v spoločnostiach Asseco Central Europe a PSE Siemens. Bavia ho inovácie, trendy v IT, jachting a jeho deti.
Využívajú ich aj slovenské firmy?