„Všetko, čo potrebujem, je kúsok papiera a niečo na písanie. Dajte mi ich a ja nimi pohnem svet,“ vyslovil kedysi veľkú pravdu Friedrich Nietzsche, ktorý sa nám vkradol do jedného príspevku v tomto vydaní.
Slovo na papieri alebo to, čo vyjde z našich pier, dokáže rozbúriť pokojnú rieku aj upokojiť oceán. Občas stačí druhého úprimne pochváliť, povzbudiť, spýtať, ako sa má jeho rodina. Alebo mu potajomky podstrčiť papierik s kódovaným odkazom: „Som tu. Keby horelo.“
Malé veci veľkého významu testuje už roky vláda exotického Bhutánu. V horskom kráľovstve, o ktorom píše v aktuálnom čísle naša spolupracovníčka Radka, nepoznajú politické strany, semafory ani dym z cigariet. A dali svetu termín hrubé domáce šťastie.
Článok pokračuje pod video reklamou
