V záchrannej službe pracujete štyridsať rokov. Čo sa zmenilo?
Ľudia spohodlneli. Nielen fyzicky, ale aj mentálne. Volajú si záchranku k bolestiam chrbta, hlavy či ku krvácaniu z nosa. Čo zaťažuje záchrannú službu najviac, sú chronickí pacienti. Jeden výjazd záchranky stojí 150 eur. Posádka potom chýba niekde inde, kde ide naozaj o život. Ľudia na urgentných príjmoch vám povedia, že tí najťažší pacienti prídu často po svojich, taxíkom či vlastným autom.
Je to dôsledok nefungujúceho zdravotníctva?
Určite. Babku pichá v hrudi. Keď ide k obvodnému lekárovi, pošle ju na päť vyšetrení. Kým obíde všetkých špecialistov, trvá jej to dva mesiace, lebo sa musí objednať, prísť si po výsledok a podobne. Stretne susedu, povie jej to a tá jej odporučí, aby si nabudúce zavolala záchranku. Pretože ju odvezú do nemocnice a do troch hodín bude mať všetky vyšetrenia aj výsledky. Tak hádajte, čo urobí, keď jej bude nabudúce zle? Keby dnes boli plne funkčné polikliniky tak ako kedysi, možno by sa to nedialo.
Doktor urgentnej medicíny Viliam Dobiáš.Zdroj: Dagmar Vecanová | Petit Press 2016
VILIAM DOBIÁŠAnestéziológ a špecialista urgentnej medicíny, v záchrannej službe pracuje už 40 rokov. Je prezidentom Slovenského Červeného kríža. Venuje sa pedagogickej činnosti na univerzitách na Slovensku aj v Česku. Ako autor a spoluautor napísal šesť vysokoškolských učebníc a 155 publikácií. V roku 2013 vydal knihu Volali ste záchranku? Je držiteľom Plakety prof. MUDr. Jána Kňazovického za darovanie krvi, Zlatého záchranárskeho kríža SR i Národnej ceny za celoživotné dielo v záchranárskej službe. Pôsobí ako odborný garant projektu Krajina záchrancov, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o potrebe ovládania základov prvej pomoci. Je ženatý a má tri deti.
Čo sú najčastejšie príčiny hospitalizácie?
Vo svete sa hovorí, že 13 percent hospitalizácií je v súvislosti s nadmerným príjmom alkoholu. Podľa svetových štatistík je každý druhý prípad o alkohole. Napríklad máte jedno promile, idete po schodoch, nie ste sústredený, spadnete a zlomíte si nohu. Aj malé množstvo alkoholu spomaľuje reflexy, mení koordináciu, vnímanie a sústredenie.
Aká náročná je práca záchranára?
Som zvyknutý pracovať pod stresom a pod dohľadom verejnosti. Keď vyšetrujem v obývačke, prítomní sú rodinní príslušníci, keď som na ulici, sledujú ma okoloidúci. Vyplavovanie adrenalínu a iných stresových hormónov zažívam v službe niekoľkokrát denne. Mám vytvorenú určitú imunitu. Rodinní príslušníci pacienta to nepoznajú a stresové hormóny im menia myslenie i reakcie. Niekedy sú aj agresívni. Preto neberiem osobne slovné útoky ani čudné správanie. Väčšinou ľudí rozčúli, že ja som pokojný, keď tu niekto umiera. Napríklad rodičia, keď má dieťa febrilné kŕče... Pritom by to vyriešil vlažný zábal a lieky na zníženie teploty.
Ako sa vyrovnávate so smrťou?
