Utorok, 19. október, 2021 | Meniny má KristiánKrížovkyKrížovky

Usmejte sa na medveďa

„Na cestách je dobré splynúť s okolím, ničím nekričať. Ak pôsobíte chudobnejšie ako ľudia okolo vás, nikto nebude mať záujem vás prepadnúť,“ hovorí známy český fotograf a cestovateľ Petr Slavík, ktorý sa preslávil fotografiami divých zvierat. Čitateľom Profitu radí, ako v bezpečí prežiť cesty do odľahlých kútov našej planéty, výlety na vlastnú päsť i desivo romantické stretnutie s medveďom.

Cestovanie podlieha trendom rovnako ako móda či životný štýl. Čo je dnes v kurze?

Ľudia, ktorí čo-to nacestovali a nechýbajú im peniaze, majú už po krk all inclusive rezortov. Či ste na pobreží Indického oceánu, v Keni alebo na Havaji, servis a more sú rovnaké. Nechcú trčať v hotelovom bazéne a napchávať sa pri bufetovom stole. Trendom sú cesty za zážitkami – na miesta, ktoré sú niečím zvláštne alebo nedostupné. Ľudia si ochotne priplatia za zážitok z kategórie „iný ako ostatné“. Povedzme aj za to, aby ste ich zobrali do amazonského pralesa, kde budú spať v stanoch, polezú po nich chrobáky, v noci zmoknú a premrznú.

SkryťVypnúť reklamu

Túžba po zážitkoch nás občas ženie do extrémov. Čo hovoríte na túto posadnutosť moderného cestovateľa?

Pri cestách do divočiny a za zvieratami mám hranice, ktoré sa snažím neprekročiť. Niektoré menšie cestovné kancelárie ponúkajú výlety do krajín aktuálne postihnutých vojnovým konfliktom. Organizujú cesty pre malé skupinky bláznov, napríklad na Ukrajinu práve v čase, keď vojnový konflikt doslova kulminuje. Ťažko to komentovať.

Usmejte sa na medveďaZdroj: Petr Slavík | Petit Press 2016

PETR SLAVÍK
Hovorí, že sa s láskou k divočine narodil. Potulky cez odľahlé kúty sveta ako čilské Andy či bolívijske dažďové pralesy v ňom vzbudili túžbu zaznamenať aspoň úlomky týchto zážitkov cez objektív fotoaparátu. „Tuláctvo“ sa postupne premenilo na precízne plánované a náročné expedície za vymierajúcimi živočíšnymi druhmi a tradičnými národmi. Svoje fotografické „úlovky“ zhmotnil do niekoľkých autorských výstav ako Spomienky na Afriku či Stratený svet. Výťažok zo svojich aukcií venuje na záchranu zvierat, nevyhýba sa však ani „ľudským“ témam. Na jednej jeho africkej ceste napríklad vznikol projekt Detský svet bez hraníc. Napísal knihu Divoké srdcia o zvieracích obyvateľoch Zoologickej záhrady v Ústí nad Labem. Jeho životné krédo je: Choď tak, aby si nepošliapal.

Na cestách je človek konfrontovaný s iným svetom, inou kultúrou. Existujú všeobecne platné pravidlá prežitia?

Jedna vec vás zaručene udrží mimo problémov. Úsmev. Ten je na cestách tá najlepšia zbraň. Funguje všade na svete rovnako. V druhom človeku podvedome zapína zelenú kontrolku – aha, toto bude priateľ. Sú situácie, keď vám môže doslova zachrániť krk. Najhoršie, čo môžete urobiť, je správať sa nadradene a oháňať sa mega fotoaparátom. Ak chcete fotografovať ľudí, vyžiadajte si od nich povolenie, až potom taste objektív. Iste, občas si za to od vás vypýtajú dolár či dva, to je však minimum, čo pre nich, najmä v rozvojových krajinách, môžeme urobiť. Pri cestách do odľahlých oblastí je dobré najať si šikovného sprievodcu. Neznalosť kultúry môže spôsobovať konflikty. Členov jednej expedície dobili domorodci v amazonskom pralese len preto, že omylom vstúpili na miesto, ktoré oni vnímali ako prekročenie intímnej hranice. Báli sa, že im Európania idú znásilniť manželky. Ak sa rozhodnete cestovať sami, dôležité je zistiť si čo najväčšie množstvo informácií ešte pred cestou. Ideálne od ľudí, ktorí v danej krajine strávili dlhší čas.

SkryťVypnúť reklamu

Čoho sa na cestách vystríhať?

Vymieňať si peniaze na ulici. Po rokoch cestovania som na pouličnú výmenu peňazí sám kruto doplatil. V Tanzánii som menil šilingy a dostal som namiesto nich ruličky papierov. Starý trik vekslákov, na ktorý sa aj dnes nejeden cestovateľ nechá nachytať. Vo Venezuele je dodnes niekoľko neoficiálnych menových kurzov, ktoré sú niekoľkonásobne vyššie ako oficiálny. Človek si povie – veď neoficiálnou výmenou ušetrím. Neodporúčam. Je lepšie prísť pri oficiálnom kurze o pár eur ako s vidinou menšej úspory o všetko.

Keď sme pri peniazoch, ako sa vyhnúť vycvičeným vreckovým zlodejom?

Zásadou je rozložiť si peniaze na viaceré miesta. Ideálne je mať určitú sumu vždy pri sebe – pre prípad, že by vás prepadli. Nie zas príliš malú, aby sa lupič nenaštval a neprikázal vám vydolovať viac. Umiestnite tieto peniaze na miesta, kde vás stopercentne prehľadá. Ľadvinové pásy pozná deväťdesiat percent zlodejov. Na cestách je však dobré najmä splynúť s davom a ničím nekričať. Zvykol som sa napríklad presúvať vo Venezuele z centra Caracasu do prímorského Ma-cuta autobusom. Trasa viedla cez slumy, a tak nečudo, že zaznamenávala veľké množstvo prepadov. Vždy som cestoval v obnosených krátkych nohaviciach, tričku a veste. Batoh s drahým fotoaparátom som balil do špinavého handrového vreca, od ktorého každý bočil. Vyzeral som tak odstrašujúco, že aj miestni si odo mňa neraz odsadli. Ak pôsobíte chudobnejšie ako ľudia okolo vás, nikto vás nebude mať záujem prepadnúť. 

SkryťVypnúť reklamu

Usmejte sa na medveďaZdroj: Petr Slavík | Petit Press 2016

Špeciálne africké krajiny sú známe fenoménom úplatkov. Má význam tvrdohlavo odmietať zaplatiť?

V Afrike sa uplácaniu nevyhnete. V Kamerune vás zastavia na hranici colníci a vypýtajú si od vás pas. Vezmú ho, strčia do vrecka a s kamennou tvárou zopakujú požiadavku: Dajte mi pas. Vy už, samozrejme, žiaden nemáte. Policajta neprinútite vrátiť vám doklady nijakým spôsobom. Jedinou možnosťou je zaplatiť. Našťastie ide obyčajne o drobné. Občas pomáha vyhlásiť, že máte kontakty na vládu. Pred cestou vždy radím ľuďom, aby sa naučili naspamäť meno generála či niekoho vplyvného z danej krajiny a v ohrození živote ho použili. Aj banditu to môže nastrašiť. Tento trik som vytasil, keď som mal problém na letisku v Zambii. Ohnal som sa známosťou s generálmajorom, dostal som pečiatku a mohol som ísť.

SkryťVypnúť reklamu

Na cestách sa človek nevyhne ponuke ochutnať miestne kulinárske dobroty. Bolo niečo, čo ste ani vy ako ostrieľaný cestovateľ nezvládli?

S vyprážaným hmyzom nemám problémy. Keď som však u venezuelského kmeňa Jekvana dostal polievku z vtáka hoko rozsekaného na kusy aj s perím, mal som namále. Na Filipínach som otáľal pri miestnej delikatese – embryách kurčiat a kačiek. Neraz však nakoniec zistíte, že mnohé jedlá síce vyzerajú hrôzostrašne, ale celkom dobre chutia.

Akú stopu zanecháva za sebou biely turista v rozvojových krajinách?

Dvojakú. Pozitívnym príkladom je cestovný ruch v Botswane. Po ťažbe diamantov a chove dobytka predstavuje tretí najvyšší príjem do štátnej pokladnice. Pred troma rokmi tam vláda zakázala komerčný lov. Dnes je Botswana jednou z najdrahších krajín Afriky, cestu tam si môžu dovoliť len skutoční boháči. Ceny kempov sa šplhajú k stovkám dolárov na osobu a deň vrátane programu. Niekedy až k dvom tisíckam dolárov! Dá sa na to pozrieť dvojako, vidím však veľkú výhodu, že sa dokázali vyhnúť masívnemu turizmu. Kempy prevádzkujú súkromné spoločnosti, ktoré si prenajímajú územie od vlády. Tá sa stará o to, aby sa v parkoch dodržiavali prísne pravidlá. Turisti krajinu neplienia. Naopak, pomáhajú jej rozvíjať sa a rásť. Botswana a západný turizmus je pre mňa najkrajším príkladom, ako sa to dá.

SkryťVypnúť reklamu

Čo si myslíte o „etnoturistike“ – túžbe západniarov spoznávať domorodé kmene?

Nemám ju rád. Komerčný cestovateľ sa nadchýna predstavou, že za peniaze navštívi kmene žijúce pôvodným spôsobom života. Či ide o Afriku, Áziu alebo Južnú Ameriku, miestni už nežijú tak ako kedysi. Turistom však za peniaze divadielko bez problémov zahrajú. Len čo turista odchádza, komunita zhodí kmeňové odevy a zabudne na „pôvodný spôsob života“. Kmene, ktoré si dodnes dokázali zachovať akú-takú tradíciu, by sme mali nechať tak. Väčšina z nich sa nachádza na území Južnej Ameriky. Chráni ich organizácia FUNAI a cudzinci tam majú zakázaný vstup. Nedávno preleteli internetom fotografie, ako miestni Indiáni hádžu šípy po pasažieroch lode, ktorá sa plavila v blízkosti ich pobrežia. Západná civilizácia nepriniesla kúsok šťastia ešte žiadnej primitívnej kultúre.

SkryťVypnúť reklamu

Usmejte sa na medveďaZdroj: Archív Petra Slavíka | Petit Press 2016

Sám ste s juhoamerickými kmeňmi Indiánov prežili mesiace. Čo by obom kultúram prospelo?

Väčšinu primitívnych kmeňov spája láska k deťom, starostlivosť o starých ľudí a spolupatričnosť k rodine. Výnimočne dobre som sa cítil u indiánov kmeňa Yekwana na Hornej Kaure v povodí Orinoka vo Venezuele.Žijú tak, ako by sme mali všetci žiť. Napríklad na deti tu nesmiete ani zakričať. Indiáni veria, že inak by ste mohli vyplašiť ich dušu a tá by odletela preč. Starí rodičia tu dožívajú v kruhu rodiny. Nik ich neodsúva na vedľajšiu koľaj do domovov dôchodcov. Ešte pred päťdesiatimi rokmi sme na vidieku podobne žili aj my. V primitívnych kmeňoch sa ľudia rodia a umierajú spoločne. V západnej kultúre sme sa jeden druhému veľmi odcudzili. Nechcem posudzovať, ale trápi ma pohľad na náš svet a tlak spoločnosti na to, čo človek musí vyprodukovať a dokázať. Je taký silný, že sa z nás chtiac- -nechtiac vytvárajú bytosti sebecké voči svojmu okoliu.

SkryťVypnúť reklamu

Sám máte štvorročnú dcéru Sofiu. Čo je sympatické na vzťahu Indiánov k potomkom?

To, akú dôležitosť prikladajú času strávenému s dieťaťom. Naše mestské deti už nepoznajú chalupu, kravu či prácu rukami. Rodičia sa s nimi zabúdajú rozprávať a tráviť s nimi čas. Nejde pritom o kvantitu, ale o kvalitu. So Sofiou si robíme spoločné pondelky. Chodíme do zoo, kŕmime slony alebo jazdíme na koňoch. Vidieť radosť v detských očiach z času stráveného s rodičmi a zvieratami je neopísateľný pocit.

Prečo by mali deti tráviť čas so zvieratami?

Kontakt so zvieratami dieťa obohat í a ovplyvní. Nie nadarmo sa v terapiách používajú kone a psy. Dotyk so zvieraťom má príjemné a upokojujúce účinky. Ale tiež chcem, aby moja dcéra vedela, že ten ružový balíček, ktorý si kupujeme v obchode, je kurča, ktorému niekto musel odseknúť hlavu, aby sme ho mohli zjesť. Každý človek by si mal raz vyskúšať ošklbať sliepku alebo podrezať králika. Nie sú to príjemné veci. Robím to nerád, ale dáva nám to iný pohľad na svet a na život.

SkryťVypnúť reklamu

S nástupom hubárskej sezóny hrozí aj v našich končinách riziko stretnutia s medveďom. Na medvede ste expert. Naozaj sa máme robiť „mŕtvym“, ak nejakého stretneme?

K medveďom treba cítiť rešpekt. Človek pred nimi neutečie, ba ani sa nevyšplhá na strom. Sú dosť ľahké, aby vyliezli za vami. Mladé čierne medvede v USA sú aj vynikajúci lezci. Medveďovi nemáte šancu ani utiecť po vode. Hnedé aj ľadové medvede sú skvelí plavci. Prvou zásadou bezpečnosti je, že medveď o vás musí vedieť.Pravdepodobne nebude túžiť po vzájomnom stretnutí. V amerických národných parkoch, ako aj v našich horách je dobré v čase vyššieho výskytu medveďov používať zvonček, rapkáč alebo robiť trochu hluk. Zviera potrebuje len vedieť, že ste „tam“, a zariadi sa. Hneď ako „bez ohlásenia“ prekročíte jeho únikovú vzdialenosť, čo platí nielen pre medvede, ale aj ostatné dravé zvieratá, útočí. S medveďmi je to však zložité. Stretol som sa s takými, ktoré boli v pohode, medvedími zvedavcami, ale aj s naštvanými „týpkami“ bez nálady. Žiaľ, ak nie ste expert na medvede, len ťažko odhadnete, v akej nálade sa práve nachádza ten pred vami.

SkryťVypnúť reklamu

Usmejte sa na medveďaZdroj: Archív Petra Slavíka | Petit Press 2016

Čo teda robiť, ak naňho s košíkom dubákov či na horskom výstupe narazím?

V prípade mladých, ešte vystrašených medveďov stačí naoko odvážne vybehnúť proti nim. Nebudú to čakať a utečú. Ale ak stretnete medveďa v Tatrách na hubách, bude to pre vás zrejme prvý takýto zážitok. Pravdepodobne nebudete vedieť odhadnúť, či ide o šesťročného fešáka alebo mláďa. Istý kanadský policajt na dôchodku zbieral fakty o medvedích útokoch na človeka. Zistil, že útok prežilo viac ľudí, ktorí sa snažili aktívne brániť. Je však rozdiel brániť sa šesťdesiatkilovej samici baribala a dvestokilovému grizlymu. Ani spomínaný autor, ktorý sa medveďom venoval celý život, neprišiel so stopercentným návodom. Veľa prípadov, keď človek robil akože mŕtveho, dopadlo dobre, zopár sa však skončilo tragicky. Základom je nikdy pred medveďom neutekať. Vyvoláte v ňom reflex, ktorý ho poženie do útoku. Múdre je zostať pokojne stáť. Ak je vás viac, zomknite sa do skupiny, prípadne zdvihnite batohy nad hlavy, aby ste v očiach zvieraťa vyzerali čo najmohutnejšie. Medveď vás môže sledovať len tak zo zvedavosti. Ak sa cíti v ohrození, zväčša sa len oproti vám rozbehne a niekoľko metrov od vás sa zastaví. Dáva tým najavo svoju prítomnosť a silu. Ak vás sleduje z tesnej blízkosti, väčšinou pomáha za seba niečo zahodiť. Obetujte batoh, bundu, čokoľvek. Pravdepodobne sa tým chvíľu zabaví. Ani potom však neutekajte, len pokračujete pomalou pokojnou chôdzou smerom od neho.

SkryťVypnúť reklamu

A v prípade stretnutí s inými zvieratami, napríklad s takým diviakom?

Samica diviaka s mláďatami je najnebezpečnejšou kombináciou našich hôr. Ak je kam, vyliezol by som na strom. Ak by som nemal žiaden v blízkosti, snažil by som sa utiecť. Je šanca, že mama nebude riskovať opustenie mláďat, aby sa rozbehla za vami. Les je však krásne miesto a nerád by som maľoval horory. Veď koľko poznáte takých prípadov, keď diviak zabil človeka? Vo vyše deväťdesiatich percentách sa zviera vyplaší a utečie.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma
  2. Hodnota peňazí klesá, takto ich ochránite
  3. Pandémia upozornila na automatizáciu. Nahradí ľudí technika?
  4. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch
  5. Ako ušetriť v domácnosti, keď ceny energií budúci rok stúpnu?
  6. Šéf Accenture: Ak už príde človek do kancelárie, malo by to dávať zmysel
  7. Šéf digitálnej platformy George: Čaká nás dekáda umelej inteligencie
  8. Martinus vykupuje čítané knihy, spustil službu Knihovrátok
  9. Spánok – základ pevných vzťahov
  10. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor
  1. QSI International School of Bratislava
  2. Ako zamestnať cudzinca: Čo musíte vedieť a na čo si dať pozor
  3. Pestovateľské workshopy pre deti v Šamoríne
  4. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  5. Martinus vykupuje čítané knihy, spustil službu Knihovrátok
  6. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  7. Najmenšie ponožky sa už nestrácajú
  8. Zahraničná študentská mobilita bez bariér
  9. Tiguan eHybrid: bežné problémy plug-in hybridov sa ho netýkajú
  10. Nechajte kryptomeny na Fumbi
  1. Stravovacie zlozvyky Slovákov. Odborníci radia čomu sa vyvarovať 22 091
  2. Ako budú tento rok vyzerať vianočné dôchodky a kedy ich vyplatia 12 547
  3. Očarujúce Cinque Terre a jeho päť svetov 8 133
  4. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 4 744
  5. Pracoviská zmenila pandémia. Búšiť do klávesnice môžete aj doma 4 132
  6. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 3 895
  7. Aký polystyrén je najlepší na zatepľovanie? Sivý robí divy 3 682
  8. V centre Bratislavy je na predaj 5-izbový apartmán. Takto vyzerá 3 641
  9. Mäspoma a Kellys Bicycles či Bivio a Minifarma 3 509
  10. Bratislavu bude sprevádzať luxus 3 301
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prezidentka Zuzana Čaputová čaká s dcérami Leou (vpravo) a Emou (druhá vpravo).

Poslanec tvrdí, že status, ktorý vyvolal urážky, nemyslel ironicky.


2 h
Minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO).

Minister zatiaľ nepovedal, ako s výsledkami naloží.


2 h
Soňa Jánošová

Minister financií ďakuje ministerke kultúry za pochopenie.


18. okt
Zoltán Müller, CEO spoločnosti Lucron.

Mohli by sme stavať aj viac, hovorí Zoltán Müller.


17. okt

Blogy SME

  1. INEKO: Vďaka biosimilárnym liekom Slovensko ušetrí 32 miliónov eur ročne
  2. Tomáš Tenczer: Prečo šéfovia neznášajú home office
  3. Jiří Ščobák: Na změnu zdravotní pojišťovny už zbývá jen pár dní
  4. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  5. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Medzipohlavné rozdiely v deľbe práce
  6. Inštitút strategických politík: Ničivá druhá vlna COVID-19 v Indii môže predznamenať úpadok Módího moci
  7. Miroslav Pollák: Utečenci a „ekonomickí migranti“
  8. Milan Kuruc: Čomu pomohol odporúčaný homeoffice?
  1. Robert Fico: Pán Kovačič z Markízy, ďakujem, vyhral som vďaka Vám 50 Eur! 17 904
  2. Roland Vizner: Aký bude Váš dôchodok. Jednoduchý a vcelku presný návod ako ho vypočítať za 3 minúty. 10 686
  3. Tereza Krajčová: Anglický denník: 15. Ak vás anglické zdravotníctvo nezabije, tak aspoň prizabije 10 224
  4. Peter Chudý: Norbert Bödör je bezúhonný človek alebo čo mi povedal o svojom príbuznom Tibor Gašpar. 5 806
  5. Stanislav Martinčko: Chudoba v nedeľu na panské,do R.Soboty !!! 5 560
  6. Martin Kugla: Zachráňme Petržalku! 4 147
  7. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Homo Schizotikus alebo Ako sa mozog ľudský k schizofrénii dostal 3 825
  8. Věra Tepličková: Poslanec Fico sa rozhodol spievať, covid-necovid 2 723
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
Skryť Zatvoriť reklamu