Prvý korzet si v osemnástich ušila pre seba podľa návodu z internetu. Dnes je na korzety Radky Hajdok Váchovej, ktorá tvorí pod umeleckým menom Riwaa Nerona, čakacia listina a zákazníci sú ochotní počkať aj rok.
Možno je to práve tým, že o korzetoch vie všetko z prvej ruky – oblieka si ich každý deň už takmer desať rokov. „Práve ich aktívnym nosením som prišla na typické chyby, naučila som sa pracovať s výstužou, rozpoznať vhodný materiál či narábať s ozdobami,“ hovorí korzetárka.
ZOŠNUROVANÁ SILUETA
„Na korzete je najťažší strih – musí dobre padnúť a perfektne kopírovať telo. Presnosť je nevyhnutná, lebo aj jediný centimeter po obvode môže vytvoriť rozdiel vo forme, vzhľade a pohodlí korzetu. Aj korzet by mal totiž poskytovať určitý druh komfortu, nemá byť nástrojom na mučenie,“ vysvetľuje 27-ročná rodáčka z českého Písku.
Riwaa NeronaZdroj: Lucie Kout | Petit Press 2016
Keďže sa jej prvé modely stretli nielen s úspechom, ale aj so vzrastajúcim záujmom okolia, v krátkom čase sa pustila do bližšieho skúmania zachovaných nákresov a modelov. Po večeroch zbierala dostupné informácie o rôznych technológiách šitia, neskôr si doplnila aj vzdelanie na odevnej škole.
Korzetárske remeslo kedysi síce patrilo mužom, dnes ho však bez problémov zvládajú aj jemnejšie ženské ruky. „Bolo to tak pre veľmi ťažké vystužovanie korzetov kosticami a prútikmi v období renesancie, baroka aj rokoka. To sa však s príchodom ocele v 19. storočí zmenilo,“ ozrejmuje mladá krajčírka, ktorá dnes okrem šitia o histórii korzetov aj prednáša.
K povolaniu ju viac ako snaha o vzkriesenie remesla so stáročnou históriou priviedlo vlastné estetické cítenie. „Už ako tínedžerku ma fascinovalo, ako je možné vďaka korzetom zdôrazniť štíhly pás. Páči sa mi aj pocit pri ich nosení. Prirovnávam ho k pevnému, ale nežnému objatiu priateľa,“ hovorí 27-ročná umelkyňa.
