Impact Hub je medzinárodná platforma, pôsobí v osemdesiatich krajinách a stojí za iniciatívou Social Business. Baška Klimek z bratislavského Impact Hubu hovorí, že na Slovensku je tento pojem spájaný s nepochopením. Dodáva, že sociálny biznis je niečo medzi klasickým podnikom, startupom a neziskovou organizáciou.
„Využíva klasické podnikateľské riešenia, ale orientuje sa na reálne problémy spoločnosti. Môže to byť zamestnávanie ľudí bez domova, ale aj technológie. Zatiaľ však nefunguje podporný systém,“ naznačuje B. Klimek. Impact Hub sa snaží o to, aby ľudia pochopili nový trend. Ide najmä o začínajúcich a mladých podnikateľov. Motivovať chce aj neziskové organizácie, aby nezostávali len pri dvoch percentách z dane alebo grantoch.
Dušan Matuška,Hela Kusá, Sergej Kára, Branislav ŠmidtZdroj: Natália Jakubcová | Petit Press 2016
„Aj neziskovky môžu podnikať a získať zdroje na podporu činnosti. Pri návšteve kaviarne si môžeme vybrať, či pôjdeme do podniku, ktorý iba zarába, alebo aj pomáha,“ hovorí Sergej Kára z občianskeho združenia Vagus, ktoré sa orientuje na bezdomovcov v nízkoprahovom centre Domec a prevádzkuje bratislavskú kaviareň Dobre & Dobré v Starom Meste.
TRADÍCIA A MODERNA
Podstatou podnikania je zisk. „Aj sociálny biznis musí byť ziskový, aby bol udržateľný. Rozdiel je možno v tom, že zisk sa nerozdeľuje, ale vracia na ďalší rozvoj,“ vysvetľuje Branislav Šmidt z Impact Hubu. Sociálny biznis môže byť tradičný, ale aj moderný. Od kaviarne až po počítačové hry.
„Chceme motivovať k tomu, aby podnikanie riešilo spoločenské problémy, aby nebolo zahľadené samo do seba a do svojho produktu,“ dopĺňa B. Šmidt. Projekt SocialBusiness.sk združuje teraz sedem firiem a organizácií, postupne sa pridáva ďalších päť.
Baška Klimek, Impact Hub BratislavaZdroj: Natália Jakubcová | Petit Press 2016
„Robíme to preto, lebo chceme zmeniť vnímanie sociálneho biznisu na trhu. Základný prvok je aktívny jednotlivec, ktorý nemyslí len na zisk. Vidíme veľa bublín, snažíme sa zreálniť podnikanie a motivovať,“ uvádza B. Klimek. B. Šmidt z Impact Hubu zdôrazňuje, že sociálne podnikanie neznamená odmietnutie zisku z princípu.
Uvažuje však o tom, ako firma či spoločnosť so ziskom nakladá. „Nie je to o tom, že zisk si prerozdelíme a o rok vytvoríme ešte väčší a kúpime si nové auto. Zisk z podnikania by sa mal presmerovať do zmysluplných projektov,“ hovorí.
DLHŠIA CESTA
S. Kára z kaviarne Dobre & Dobré, kde zamestnávajú ľudí bez domova, tvrdí, že zisk je rovnako podstatný ako sociálna rovina. „Cesta k profitu je pre nás oveľa dlhšia, nákladová rovina na sociálny aspekt je väčšia ako v bežnej kaviarni. Dôležité je cestou k zisku niečo dokázať. Zisk chceme investovať do projektov, ktoré robíme. Zasa to nie je o kupovaní nového auta alebo exkluzívnej dovolenky, ale o prosociálnom využití zisku,“ opisuje S. Kára a vymenúva aktivity, ktoré z podstaty nemôžu byť ziskové.
„Robíme terénnu sociálnu prácu pre ľudí bez domova. Fungujeme ako občianske združenie, ktoré musí získavať zdroje na to, aby mohlo fungovať. Externé financovanie z kaviarne im iba pomáha.“ Stratégia sociálneho biznisu je zaplatiť ľudí tak, abyzo mzdy mohli slušne a normálne fungovať. O rozdeľovaní zisku v prvých rokoch podnikania nemôže byť reč. Myslí si to aj Helena Kusá, ktorá reprezentuje značku Hento – Toto.
