V okruhu osemdesiatich kilometrov ľudí šokoval obrovský výbuch. Dve stíhačky Typhoon britskej protivzdušnej obrany hlučne prekročili nadzvukovú rýchlosť. Prenasledovali neznáme lietadlo, ktoré bez ohlásenia vletelo cez Lamanšský prieliv nad územie Veľkej Británie.
Priblížili sa tesne k nemu, zistili typ lietadla, krajinu, kde je registrované, nadviazali kontakt s posádkou a prikázali bezpodmienečne nasledovať na najbližšie vhodné letisko. Tým bolo londýnske dopravné letisko Stansted. Narušiteľom bol Antonov An-26, starý nákladniak sovietskej výroby z flotily lotyšskej firmy Raf-Avia, a jeho trojčlennú posádku si okamžite po vynútenom pristátí rozobrali na výsluch britskí policajti. Všetko sa rýchle vyjasnilo.
Antonov viezol z Talianska do Birminghamu komponenty pre britskú automobilku, a keď opúšťal francúzsky vzdušný priestor, nevedno prečo, vysielačkou okamžite nenadviazal kontakt s riadením letov nad Veľkou Britániou. Bolo to pred dvoma rokmi. Na probléme s lotyšským lietadlom Philip Lamb, veliteľ radarovej základne britského kráľovského letectva v Portreathe na juhozápade krajiny, vysvetľuje potrebu sústavného prehľadu a absolútnej kontroly nad všetkým, čo sa vo vzduchu deje.
Tajomstvo bielej kopulyZdroj: Ján Blažej | Petit Press 2016
„Všetky lietadlá sa musia samy prihlásiť riadeniu leteckej prevádzky a riadiť sa prísnymi pravidlami premávky,“ hovorí. Upozorňuje však, že podozrivé lety nemusia byť vždy hrozbou. Môže ísť aj o poruchu palubnej vysielačky, prípadne iba o omyl pilota. Samozrejme, ani také chyby nemožno tolerovať, lebo nad hlavami je jeden z najrušnejších vzdušných priestorov na svete. Denne tam lieta osemtisíc lietadiel a helikoptér, civilných i vojenských, dopravných aj športových.
RADAR V POLI
Z Atlantiku vyčnievajú zhruba šesťdesiat metrov vysoké strmé žulové útesy. Územie sa nazýva Koniec krajiny – zelený jazyk, vyplazený juhozápadným smerom do mora. Je to romantický prímorský pás vyhľadávaný britskými cykloturistami i pešími na dlhé prechádzky, pozorovateľmi nekonečných kŕdľov morského vtáctva a najlepšie miesto pre surfistov.
Míňame štyri obrovské dráhy opusteného letiska, kde bola počas druhej svetovej vojny základňa stíhacích lietadiel, miesto medzipristátí amerického i kanadského letectva, bojových letov až do severnej Afriky a na Blízky východ i sídlo pobrežného velenia Kráľovských vzdušných síl (RAF). V roku 1980 tam RAF zriadili radarovú stanicu na kontrolu neba nad juhozápadom krajiny.
Tajomstvo bielej kopulyZdroj: Ján Blažej | Petit Press 2016
Úzka asfaltka za plotom vedie medzi zelenými plochami poľa vysadeného kelom, za ktorými je čosi ako veľká biela lopta. Tabuľka na drevenej ohrade upozorňuje na ešte jednu bezpečnostnú kontrolu, teraz samoobslužnú. Dôrazne vystríha, že k radaru sa človek smie priblížiť, iba ak nemá implantovaný kardiostimulátor. Radarové lúče by zničili nastavenie prístroja na úpravu činnosti srdca.
STRÁŽNY COMMANDER
Obrovská biela ako lopta „pozošívaná“ kupola ukrýva zariadenie, ktoré sa volá prehľadový radar Commander. Kupola zo špeciálneho materiálu je krytom, ktorý dovolí sústavný nerušený prechod rádiofrekvenčnej energie z antény radaru do širokého priestoru i príchod odrazených signálov nazad. Zároveň aj chráni pred výkyvmi teploty, nápormi vetra od mora i agresívnou korozívnou soľou v prímorskom ovzduší.
Radar umožňuje veleniu aj v nepriaznivých meteorologických i elektronických podmienkach udržiavať prehľad na vzdialenosť 470 kilometrov a až do výšky vyše tridsať kilometrov. Dokáže identifikovať možnú prichádzajúcu hrozbu zo vzduchu a tak prispievať k ochrane vzdušného priestoru krajiny. Je schopný navádzať stíhačky aj iné lietadlá, aby zachytili a zblízka preskúmali zdroj ohrozenia, pomáha riadiť vojenskú i civilnú leteckú premávku a vykonávať niektoré funkcie riadenia vzdušného boja.
Registruje tiež predmety s rozlohou jedného štvorcového metra, teda aj drony a rakety s plochou dráhou letu. Funguje aj autonómne, so štyrmi vojakmi v operačnej kabíne ako samostatná jednotka. Môže však byť aj integrovaný do existujúceho systému armádneho velenia. Vo svete je zatiaľ sedemnásť radarov tohto typu. Osvedčili sa aj v horúčavách púští Afganistanu či Iraku, ako aj na polárnom kruhu v Nórsku. V kupole je aj veľká brána, ktorou môže dnu vcúvať náves s ťahačom.
Anténa sa zloží a radar na teleskopických podperách klesne na náves. Vo veľkom vojenskom konflikte by radary žili iba niekoľko desiatok minút, preto musia byť mobilné. Na nové miesto bojového nasadenia ich odvezie ťahač, na väčšie vzdialenosti aj vlak, nákladné lietadlo či ťažký vrtuľník. Pol hodiny po presune môže byť na novom mieste opäť v prevádzke.
VLASŤ RADAROV
Radary vznikli z potreby včas varovať pred nepriateľskými lietadlami. V londýnskom Múzeu vedy je originál prístroja, ktorým v roku 1935 inžinier Robert Watson Watt uskutočnil prísne tajný experiment a odhalil prelietavajúci veľký bombardér. Pomohol si pritom signálmi z vysielača neďalekej stanice BBC.
