Bolo krátko pred polnocou, keď som si spomenula, že som z tašky s nákupom zabudla vyloviť obálku. Meno odosielateľa chýbalo. Ovládol ma ten zvláštny typ vzrušenia, ktorý sa dostaví výhradne pri otváraní obálok. Táto bola od Krys, kamarátky z Prahy, ktorá mi do nej nabalila množstvo malých darčekov.
Najprekvapivejší mal formát A4 a bol plný hieroglyfických čmáranín. List vraj nepísala veľmi dlho. Z textu som kvôli jej „krasopisu“ rozlúštila asi tretinu. Vložila však doň toľko zo seba, že mi v ten večer pri jeho čítaní pošteklila tvár slza. Koľko sily dokáže v sebe ukryť kúsok počmáraného papiera.
GÉNIOVIA AJ KRÁLI
Frida Kahlová ich písala Diegovi Riverovi, Jean-Paul Sartre Simone de Beauvoirovej, Napoleon Bonaparte Joséphine de Beauharnaisovej. Pre lásky svojho života spájali atrament s papierom Ludwig van Beethowen, Jimmy Hendrix aj Johny Cash. Menej romanticky písal Gándhi Hitlerovi a Einstein Rooseveltovi.
Britská kráľovná Alžbeta II. posielala v listoch prezidentovi Eisenhoverovi recepty. Victor Hugo ich nielen brilantne písal, ale sa ich v živote aj dosť načítal. Jeho láska, herečka, kurtizána a vraj najkrajšia žena vtedajšieho Paríža Juliette Drouetová mu za celý život poslala údajne dvadsaťtisíc listových zásielok. Dnes sa dá časť z nich zohnať v knižnej podobe. Priateľke z mladosti, poľskej filozofke Anne-Tereze Tymienieckej ich tridsať rokov písal aj pápež Ján Pavol II. Americký prezident Richard Nixon dostal list od neznámeho osemročného chlapca, keď ho skolil zápal pľúc.
