Island dlhodobo patrí medzi najzaujímavejšie cestovateľské ciele, hoci je už na prvý pohľad jasné, že pobyt na ostrove nie je prechádzka ružovou záhradou. Skôr zelenou, ak vyrazíte na cesty v lete, ľadovo modrou, ak sa odvážite v zime.
Náročný terén a vrtošivé počasie preveria odolnosť cestovateľa v každom ročnom období – snehová metelica nie je pre miestnych prekvapením ani uprostred júla. Ak sa chcete podrobiť testu vlastnej odolnosti, vyhnúť sa davom turistov a okúsiť čaro polárnej zimy, kúpte si letenku v menej populárnom období – medzi októbrom a aprílom. Island sa vám navyše odmení dokonalým nebeským divadlom, ktoré ľudí fascinuje už celé stáročia.
V marci, keď sa na Islande zima bije s jarou, som sa s partiou priateľov na expedíciu s pracovným názvom Polárna žiara vydala aj ja. Cieľ bol jasný, pozorovať a nafotografovať div prírody a pokúsiť sa pritom nezamrznúť. Mínus 25 stupňov dá Slovákovi, ktorému bola naposledy poriadna zima v roku 2001, skutočne zabrať. Pohľad na blikajúcu zelenú oblohu však roztopí nielen srdce, ale aj skrehnuté prsty vášnivého cestovateľa.
Na Island za polárnou žiarouZdroj: Tomáš Uhrín | Petit Press 2016
S MIESTNYMI VÁŽNE
Prvý kontakt s marcovým Islandom z nás urobil frajerov. Pristáli sme v Keflavíku, kde síce fúkalo ako na severnom póle – niežeby sme tam niekedy boli, ale tak sme si to predstavovali –, ale po snehu ani chýru, ani slychu. Slniečko svietilo aj na druhý deň, keď sme sa zobudili v hoteli v Reykjavíku.
Ustráchaný pohľad recepčného, keď sme mu predstavili náš plán precestovať celý ostrov dookola, sme brali na ľahkú váhu, ale po jeho naliehaní sme predsa len skontrolovali prejazdnosť ciest. Na juhu ostrova výstrahy pred snehom a ľadom, cesty ťažko prejazdné, severnejšie dokonca neprejazdné. Naša štvorkolka s oklincovanými kolesami však zvládne všetko, upokojovali sme sa v duchu.
Keď sme so smiechom nasadali do auta, netušili sme, čo nás čaká o necelých dvesto kilometrov. Idylická jar sa za ostrou zákrutou pred mestom Vík zmenila na ľadové kráľovstvo. Ak sa tvorcovia rozprávky Ľadové kráľovstvo boli niekde inšpirovať, nikto ma nepresvedčí, že to nebolo na Islande. Do auta nám v istom momente udrel nárazový vietor tak prudko, že sme si na okamih mysleli, že do nás niekto nabúral.
Keďže viditeľnosť bola asi desať centimetrov, chvíľu nám trvalo, kým sme si uvedomili, že sme široko-ďaleko jediným autom na ceste. Odvtedy sa stránka Road.is stala naším verným spoločníkom. Aktualizovali sme ju dokonca častejšie ako Facebook a Instagram.
