Keď sa Profit pýtal na trendy vo vývoji biznisových modelov firiem Jána Urigu z konzultačnej spoločnosti PwC, v odpovedi figuroval najmä koncept peer-to-peer, ktorý pomohol raketovo vystreliť globálne fungujúce firmy ako AirBnB, Uber či Lending Club.
„Rovnako môžeme hovoriť o koncepte takzvaných voľných firiem. Zatiaľ to znie ako exotika. Oba koncepty sú však navzájom prepojené.
V DNA voľných firiem, ktoré idú cestou peer-to-peer, je vysoká flexibilita, prispôsobivosť, decentralizácia kontroly, vyššia efektivita a schopnosť reagovať na lokálne trhové špecifiká,“ uvádza muž‚ ktorý je v PwC zodpovedný za rozvoj kompetenčného centra v oblasti firemných transformácií.
Mení sa najmä mentálny model riadenia. Voľné firmy reagujú na čoraz väčšiu decentralizáciu trhov a silu sociálnych médií.
„Korporácie majú tendenciu stavať biznis model na hierarchických štruktúrach, kde stále úraduje moc a vplyv, výhľadovo sa plánuje objem výroby a predaja‚ a keď sa čísla nedarí dosiahnuť, tak sa pritlačí buď na zamestnanca, alebo na výkazy,“ hovorí J. Uriga.
Dodáva však, že pomenovať tradičný model ako zlý, nie je vhodné. „Svojho času prinášal úctyhodné výsledky. Je však ťažkopádny v adaptácii na súčasnosť. Svet je turbulentnejší v oveľa väčšej miere ako schopnosť firiem sa prispôsobiť.
Tradičné firmy jednoducho nie sú postavené na dnešný druh výziev. S úsmevom si spomínam na rozhovor so šéfom Nokie, ktorý kedysi so zjavným dešpektom reagoval na spustenie predaja iPhonu. Pomýlil sa,“ prezrádza konzultant.
REAKCIE NA ZMENY
Dáta hovoria za všetko. V USA trvalo 46 rokov‚ kým si minimálne 25 percent populácie osvojilo elektrinu, 35 rokov čakal telefón, 15 rokov osobný počítač a iba štyri roky trvalo, kým prerazili smartfóny.
„Riadenie odhora dole, plán verzus kontrola zlyháva tak často, že je vhodné sa pozrieť po ďalšom modeli organizovania firmy, ktorá sa dokáže meniť v reálnom čase podľa výkyvov na trhu.
Preto sa model voľnej firmy pomaly dostáva do slovníka aj uvažovania manažérov. A to i v našich zemepisných šírkach,“ prízvukuje J. Uriga.
Voľným firmám sa niekedy hovorí aj slobodné. Odborne aj systém holakracie. V tomto koncepte vidia mnohí anarchického nepriateľa, ktorý nie je vhodný pre naše hodnotové a kultúrne zázemie, ale potreba dodávať inovácie je natoľko významná, že holakraciou sa bude treba zaoberať seriózne. Príležitosti sa môžu chytiť začínajúce alebo malé a stredne veľké firmy.
Voči princípom voľnej firmy sú mnohí manažéri rezervovaní až skeptickí, najmä ak ide o prerozdelenie moci a vplyvu viac dovnútra organizácie. Zatiaľ sa svet viac rozdeľuje na firmy, ktoré sa s touto DNA už narodili, a tradičné, ktoré sa po novom modeli iba obzerajú. Zavedenie má u nich význam skôr na úrovni vybraných tímov alebo divízií.
