Časť z toho, čo navarí, Mike Schmitt nafľaškuje a predáva po víkendoch dedinčanom, sám si robí zásobovača. Neraz musí však otvoriť aj cez týždeň. Napríklad, keď nejaká firma hľadá priestory na prezentáciu alebo sa ohlási skupinka smädných fajnšmekrov na prehliadku.
Čoraz populárnejšie sú aj pivárske semináre o tom, z čoho a ako sa varilo kedysi a ako sa varí dnes. Tridsaťsedemročný pivný someliér učí študentov aj rozoznávať jemné rozdiely vo farbe, vôni, chuti a dochuti tekutého chleba.
Vysvetľuje, ktoré pivo sa snúbi s ktorým jedlom. Potom si to preveria z pohára. Je to miestna podoba pohostinnosti a vidieckej turistiky. Mnohí dovtedy poznali someliérov iba z vínnych pivničiek.
VYSNÍVANÝ KRAVÍN
Mike je síce tak ako väčšina domácich úprimne veriaci, porušuje však týždeň čo týždeň prikázanie svätiť nedeľu. Lebo Pretzfeldčania sviatok po omši svätia hodovaním s pečenými pivnými klobáskami a kyslou kapustou, domácim chlebom, pečeným bravčovým a obrovskými rezňami. Všetko spláchnu pivom.
Stovka pív podľa päťstoročného zákonaZdroj: Archív Jána Blažeja | Petit Press 2016
Pred ôsmimi rokmi mu čerstvo otvorený pivovar vysvätil miestny farár Marcus Wolf. Veď pivovar je tu pre ľudí. Aj keď má jeho pracovný týždeň sedem dní, Mike nereptá. Má, čo chcel. Po vlastnom pivovare túžil už ako učeň, aj s vedomím, že v tejto brandži vládne v regióne tvrdá konkurencia.
Štyri roky s manželkou hľadali miesto. Dostali ponuku prevziať malý pivovar v susednej osade, jednej z dvanástich, ktoré tvoria širšiu, dvaapoltisícovú obec Pretzfeld. On však chcel byť iba v tej časti, ktorá sa aj volá Pretzfeld, pretože tam vyrastal. Napokon sa rozhodli, že na minipivovar s kuchyňou a reštauráciou pre šesťdesiat hostí prestavajú kravín, ktorý kedysi patril manželkinmu pradedovi.
