Za ten rachot môže Zuzana Šípošová, rovnako ako aj za kopu menej hlučných a duši lahodiacich aktivít. Na pohovor do nemocnice prišla v júli 2008 po tom, ako si prečítala inzerát v regionálnych novinách. Uspela vo výberovom konaní a časom sa vyprofilovala do pozície projektovej referentky.
„Som presvedčená, že náhody neexistujú. Mala som sa tu vyskytnúť a priznávam, že toto prostredie mi veľmi prirástlo k srdcu. Veď som tu už osem rokov,“ hovorí o práci‚ ktorú by nebral hocikto. „Dáva mi to tu hlbší zmysel. Teší ma, keď svojou aktivitou môžem prinášať radosť tam, kde je jej pomenej.“
Vysmiata dáma má kopu práce. Pôsobí rozlietane a zastaviť ju na chvíľu je takmer nemožné. Keď sa už-už zdá, že sa to predsa len podarilo, zhlboka sa nadýchne, že odpovie na moje otázky a... už je zasa preč, že ešte niečo treba.
