Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Peter Jurkovič netají, že kaštiele sú v súčasnosti najohrozenejším druhom slovenského pamiatkového fondu. Dôvodov je viacero. Ide zväčša o majetky zoštátnené po nástupe komunistického režimu.
Veď pánov už nebolo, tak načo panské sídla. Využívali sa potom rôzne: ako domovy dôchodcov, sociálne domovy pre mládež i postihnutých, ale v niektorých boli aj dielne či sklady hnojív. Po nežnej revolúcii sa v reštitúciách dostali vo viacerých prípadoch do rúk dedičov alebo pôvodných majiteľov aj panské sídla.
Teda spolu s tým polia, lúky, rybníky, píly či kameňolomy, a to aj s pracovnou silou. Nemajú ani dostatok prostriedkov na obnovu historických objektov. Je to nenormálne a logicky to vedie k rôznym špekuláciám – nielen čo so samotným kaštieľom, ale aj ako ho prevádzkovať.
Iba v niekoľkých prípadoch sa do obnovy pustili ozajstní dedičia. Ide zväčša o potomkov žijúcich v zahraničí. Napríklad v Nemecku žijúca grófka Ilona von Krockow, ktorá zrekonštruovala kaštieľ Château Belá. Iní objekty predali, prípadne hľadajú kupcov, ďalšie často aj pre zložité vlastnícke vzťahy chátrajú.
Barokový skvost v BERNOLÁKOVE
Jedným z objektov, ktoré volali po záchrane, bol ešte donedávna aj najväčší barokový kaštieľ na Slovensku v Bernolákove, obci kedysi nazývanej Čeklís. Začiatkom 18. storočia si ho ako reprezentačné panské sídlo dal postaviť gróf Jozef Esterházy.
(zdroj: Vladimír Kampf / Profit)Roky sa v jeho honosných priestoroch, tamojšom parku i lovnom revíre na poľovačkách stretávala smotánka, ba niekoľkokrát tam pobývala aj panovníčka Mária Terézia. Podľa záznamov pamätníkov tam prespal aj americký prezident Theodore Roosevelt pri svojej návšteve Slovenska. V roku 1911 však tento jeden z najvýznamnejších historických skvostov na Slovensku zachvátil požiar a značná časť z neho zhorela.
Svoje dokonali vojnové udalosti, počas ktorých zmizli aj posledné zvyšky pôvodného zariadenia. Potom stavbu síce opravili, ale za bývalého režimu, keď tam umiestnili domov mládeže, pribudli rôzne úpravy interiérov, pri ktorých sa veľmi nedbalo na zachovanie pôvodného dizajnu, štukatúr či kozubov. Potom sa chvíľu zdalo, že nastávajú lepšie časy, keď ho využívala Vysoká škola výtvarných umení.
(zdroj: Vladimír Kampf / Profit)Podarilo sa urobiť aj čiastočné opravy vrátane strechy, ale ďalší majiteľ – spoločnosť HUMA na čele s architektom Jaroslavom Kachlíkom – sa najskôr venoval výstavbe golfových ihrísk. Len čo otvoril za kaštieľom prvé novodobé deväťjamkové golfové ihrisko a neskôr aj kompletnú osemnástku Black River, podľa oficiálneho hodnotenia najťažšiu v Európe, prišlo na rad ihrisko v Malackách.
Čoraz viac chátrajúci bernolákovský kaštieľ sa týčil nad parkom ako výstražný prst. Zlom nastal v roku 2014, keď majiteľ prišiel opäť s plánom obnovy. Šéf krajských pamiatkarov P. Jurkovič netají, že vzájomné rokovania neboli vždy pohodové. Našťastie sa zhodli, že tento architektonický skvost i s jeho okolím je hodný rekonštrukcie. „Lepšie, ako udeľovať pokuty za nečinnosť, je nechať tieto peniaze majiteľovi na obnovu objektu,“ dodáva. Tvrdí, že je lepšie súhlasiť aj so zredukovaním pôvodného zámeru využitia na hotel.“
(zdroj: Vladimír Kampf / Profit)Dnes je všetko inak. Od jesene 2014 začala postupne vykúkať zo zelene parku krásna žltobielo sa skvejúca štuková fasáda s novými oknami pod opravenou medenou strechou. Súčasne remeselníci opravujú tehlové múry priekopy okolo kaštieľa, barokovú bronzovú fontánu zo 17. storočia od toskánskeho majstra či sochy.
Pri nedávnej spoločnej prehliadke kaštieľa, na ktorú pozval J. Kachlík členov bernolákovského golfového klubu, bolo z neho cítiť veľké zanietenie nielen pre samotnú rekonštrukciu, ale predovšetkým pre hľadanie originálnych prvkov, ich opätovnú obnovu a umiestnenie na pôvodné miesto. Na stavbe je prakticky denne a dohliada vari na každý detail. Mnohé veci našli robotníci pohodené v pivnici.
Za mimoriadne uznanie stojí napríklad rekonštrukcia nástenných historických fresiek neznámeho toskánskeho umelca v spoločenskej miestnosti s výhľadom do parku, kozuba či kovaných zábradlí. Len ich rekonštrukcia stála 56-tisíc eur, kým obnova celého kaštieľa vyjde na viac ako sedem miliónov eur z vlastných prostriedkov firmy.
(zdroj: Vladimír Kampf / Profit)
A čo ďalej?
Spoločenské priestory v Berlonálove budú slúžiť na rôzne podujatia a luxusné svadby s kapacitou až vyše tisíc osôb. Budú tam aj kancelárie firmy a v podkroví sa napokon našlo miesto na pár izbičiek. Predná časť je určená najmä pre golfistov – bude slúžiť ako nadštandardný golfový klubový dom.
Reštauráciu Maria Terézia však otvoria aj pre verejnosť. Historické priestory ozvláštňujú moderné architektonické prvky vrátane tmavej presklenej terasy v átriu či striešok dvoch vežičiek. Slávnostné otvorenie kaštieľa za účasti aristokracie je naplánované na september tohto roka.
GBEĽANY – história pre ľudí 21. storočia
V dedinke Gbeľany, ku ktorej nasmeruje každého obrovský areál automobilky Kia v Žiline, sa pod obnovu barokového kaštieľa podpísal tamojší rodák Peter Janíček s manželkou. Jeho súčasnému kastelánsko-hotelierskemu príbehu predchádza stavbársky. Keď získal peniaze z predaja svojho spolupodielu v úspešnej stavebnej firme Skybau firme Skanska, neodsťahoval sa s rodinou na Floridu, aby si užíval majetok.
