MiG zrekonštruovali a postavili na pylón pred areálom letiska. V roku 2008 do Slavnice pri Dubnici nad Váhom dotiahli ďalšieho adepta na zošrotovanie – dopravné lietadlo Lisunov Li-2. Bola to upravená legendárna americká dakota, ktorá sa vyrábala v licencii v Sovietskom zväze po tisíckach.
Vtedajší šéf letovej prevádzky v aeroklube Róbert Slosiar presviedčal kamarátov, že by bola večná škoda zlikvidovať čo i len jeden kus leteckej histórie. Za každým videl unikátny príbeh. Li-2 patrilo v päťdesiatych rokoch leteckému oddielu ministerstva národnej bezpečnosti a bolo údajne lietadlom Klementa Gottwalda.
Nadpis šedého boxu
Päť múzeí
Okrem leteckej expozície aeroklubu v Slavnici sú na Slovensku štyri ďalšie letecké múzeá.
- PIEŠŤANY Vojenské historické múzeum na letisku. Štyri stovky kolesovej, ženijnej a delostreleckej techniky slovenskej a československej armády i bohatá letecká expozícia. Otvorené býva od mája do októbra.
- KOŠICE Expozícia Slovenského technického múzea na košickom letisku má 18 lietadiel a početnú techniku. Otvorené býva od 15. apríla do 15. novembra.
- NITRA Expozícia Aero Slovakia – Aviatik Klub má na letisku v Janíkovciach 10 zrekonštruovaných vojenských lietadiel a vrtuľníkov. Sú vystavené na vydelenom mieste v areáli spoločnosti, aby boli prístupné aj návštevníkom.
- MARTIN Zbierka občianskeho združenia Aero múzeum na aeroklubovom letisku Tomčany má 11 lietadiel, vrtuľník a ďalšiu techniku. Otvorené má cez víkendy, na pracovné dni si treba návštevu dohodnúť.
Akurát sa nevie, či v ňom chorľavejúci prvý robotnícky prezident ľudovodemokratického Československa skutočne aj lietal. Po skončení služby pristálo lietadlo na lúke pri rozostavanom meste Nová Dubnica, sídlisku zamestnancov miestnej zbrojovky. Prerobili ho na cukráreň. Ľudia aj mestá mali lietadlá medzi domami radi. Kým sa o ne nebolo treba starať. Na údržbu Li-2 však nebolo, nuž zatuchnutú cukráreň neskôr zatvorili. Vzápätí si ju zase „otvorili“ bezdomovci.
ZÁCHRANCOVIA
Keď prišli z aeroklubu, že vrak kúpia, na radnici sa potešili. Odmontované krídla sa dali odviezť, ale do trupu sa chlapi museli oprieť a vlastnoručne ho odtlačiť naprieč mestom, po moste cez rieku Váh, dokonca aj krížom cez diaľnicu a napokon po okresných cestách cez päť dedín až na svoje vlastné letisko. Jedenásť kilometrov absolvovali za dva týždne.
Dubničan Michal Stráňavský je na slavnickom letisku doma odmalička. Na vetroňoch aj motorákoch tam lietal jeho dedo i otec, on začínal na vetroňoch. Živí ho podnikanie a vo voľnom čase na letisku šéfuje odboru bezmotorového lietania. Pamätá si všetko, čo sa na letisku dialo. Aj na jeden zimný večer, keď v letiskovom bare asi rok po rekonštrukcii lisunova dumali, čo bude ďalej.

Oltimeri zachránili v SlávniciZdroj: Ján Blažej | Petit Press 2016
Z dna pohárika vyveštili, že treba zájsť do Vojenského historického ústavu na piešťanské letisko. Tam sa rýchle dohodli – požičali im sovietsku nadzvukovú stíhačku MiG-21MF a povolili rekonštrukciu. Aeroklub má vlastných mechanikov na servis a profesionálnu údržbu svojich i cudzích lietadiel, preto sa mohli obzerať po ďalších lietadlách.
AVIA Z GUINEY
Vedľa Gottwaldovho lisunova parkuje ďalší unikát – jeden z prvých sovietskych Iľjušinov IL-14, ktoré sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia pod názvom Avia AV-14 v licencii vyrábali aj v Prahe. Pre vojakov, civilnú dopravu i na export. Niekoľko lietadiel malo takzvanú salónnu úpravu, veľké pohodlné kreslá, rohový gauč a dokonca šachový stolík.
Slúžili československým papalášom i verchuške v spriatelených ázijských a afrických krajinách. Práve túto aviu dostal od Československa vo forme bratskej pomoci prvý guinejský prezident Ahmed Sékou Touré. Po čase sa lietadlo vrátilo do Prahy k výrobcovi na povinnú generálku, ale prezident medzitým zomrel a v Guinei sa navyše zmenila vláda, ktorá generálku nemala čím zaplatiť.