Financovanie bývania je dlhodobo citlivá téma. Splátky hypotekárnych úverov bývajú spravidla najvyššími položkami v rodinných rozpočtoch. „To nám potvrdil aj prieskum. Ukázalo sa, že Slováci pristupujú k svojim financiám i finančným záväzkom neuvážene, a aj napriek úverom na bývanie, ktoré stále splácajú, podceňujú ochranu pred dlhodobým výpadkom príjmu,“ hovorí Juraj Juras, správca Nadácie PARTNERS.
Slovensko sa dlhodobo radí medzi krajiny, v ktorých sa mladým z rodičovského hniezda veľmi nechce. Kým viac ako polovica Slovákov v prieskume uviedla, že býva vo vlastnom, až 27 percent opýtaných priznalo, že býva ešte u rodičov. Výhody „mama hotela“ si takto užívajú najmä vysokoškoláci, kde s rodičmi býva 68 percent, no pomerne vysoké percento (32 percent) zastávajú absolventi škôl a mladí aktívni vo veku 25 až 34 rokov.
Ďalších 13 percent oslovených si platí podnájom a 5 percent býva u partnera. Aj keď o zabezpečení vlastného bývania uvažujú, odrádza ich nedostatok financií, ale aj obava z neschopnosti splácať úver. „Táto obava sa dá preklenúť testom schopnosti splácania úveru. Záujemca o hypotekárny úver by si mal najskôr vyskúšať minimálne pol roka odkladať bokom rovnakú sumu, akú by platil mesačne pri hypotéke. Počas tohto obdobia sa ukáže, či bude schopný v budúcnosti hypotéku splácať. Ak nie, treba zvýšiť príjem, alebo prehodnotiť výdavky,“ hovorí Andrea Straková, odborníčka na osobné financie z PARTNERS GROUP SK.
Podľa A. Strakovej je najlepším dlhom žiaden dlh, v prípade hypotekárnych úverov je to však inak. „Úverom na bývanie vykrývame jednu zo svojich životných potrieb – bývanie. Pri súčasných cenách nehnuteľností sa len málokomu podarí kúpiť byt za hotové, obzvlášť ak hovoríme o veľkých mestách. Väčšinou ide o kombináciu vlastných úspor a dofinancovanie hypotekárnym úverom, prípadne pôžičkou,“ vysvetľuje.
