V slovenských médiách sa stále veľa debatuje o hrozbe prílevu utečencov. Aká je realita?
V skutočnosti je utečenecká migrácia na Slovensku veľmi malá, ročne máme pár desiatok žiadostí o azyl. Ľudia k nám prichádzajú najmä za prácou, najviac z Ukrajiny, Vietnamu a Ameriky. Na Slovensku žije dokopy zhruba osemdesiattisíc cudzincov, viac ako polovica z krajín Európskej únie.
Tridsaťtisíc z nich sú občania tretích krajín (mimo EÚ). V médiách sa stále hovorí o utečencoch, migrantoch, katastrofe. Hovorí sa o ľuďoch ako o mase, príleve. Jazyk týchto príspevkov sa často dehumanizuje. To spôsobuje, že keď poviete utečenec, ľudia si nepredstavia konkrétneho Samira alebo Leilu. Predstavia si masu ľudí, čo pre nich už nie je niečo „ľudské“.
Nevedia sa identifikovať s utrpením konkrétnej bytosti. Dehumanizácia podporuje politiku odtrhnutú od života. Je to aj jedna z príčin, prečo máme pravicový extrémizmus a nesystémové strany v parlamente. Jedna vec je mať principiálny postoj v čiastkových otázkach. Druhá vec je šírenie strachu, poloprávd a mýtov. Len to rozdeľuje spoločnosť a ešte viac podkopáva dôveru v systém.
Zuzana Števulová (32)Vyštudovala azylové právo na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. V roku 2005 ešte ako študentka nastúpila na prax do neziskovej organizácie Liga za ľudské práva (LĽP), neskôr sa stala jej predsedníčkou. V roku 2016 si z rúk amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho prebrala medzinárodné ocenenie International Women of Courage Award. Cenu dostala ako prvá Slovenka za dlhodobú prácu s migrantmi a odvahu. Keď Z. Števulová upozornila na tvrdý zákrok policajtov voči utečencom v záchytnom tábore v Medveďove, slovenský minister vnútra Robert Kaliňák požiadal Úrad vysokého komisára OSN, aby LĽP ako svojho partnera vymenil za inú organizáciu.
Vyjadruje podľa vás oficiálna politika postoj Slovákov?
Len sčasti. Veľká časť spoločnosti pomáha a chce pomáhať. Niektorí chodia do utečeneckých táborov, pracujú ako dobrovoľníci a spolupracujú s organizáciami, ako je naša. Mnohí ďalší sa boja neznámeho, ale keď im situáciu vysvetlíme, porozumejú jej.
Mali by sme sa na Slovensku snažiť podporovať kritické myslenie, objektívne informácie a dôveru v systém, nie mýty a stereotypy. Veľká časť občanov je pripravená utečencom pomôcť. Nakoniec, integrácia cudzincov sa tu deje už roky, ale vláda ju nechce vidieť. V tomto je občiansky sektor u nás ďaleko pred politickou mocou, ktorá sa správa spiatočnícky. Jediný, kto dlhodobo týmto iniciatívam vyjadruje podporu, je prezident Andrej Kiska.
Zuzana ŠtevulováZdroj: Lucia Fričová | Petit Press 2016
Venujete sa azylovému právu už jedenásť rokov. Čo sa v tejto sfére zmenilo?
Pozitívne je, že sa o téme konečne začalo hovoriť a prebieha spoločenská debata. O to viac chýba odborná. Každý rozumný európsky štát by mal mať nastavenú politiku prijímania utečencov, riadenie imigrácie a integrácie všetkých cudzincov podľa odborných údajov a analýz, v spolupráci s občianskou spoločnosťou.
