BRATISLAVA. A + V = VL (Adam a Veronika = veľká láska). Nožíkom „rybička“ sme do kôry stromov sprisahanecky vyrezávali kódované vyznania.
Opretí o kmeň sme prisahali na priateľstvá, ktoré sa nikdy neskončia. Alebo sme na nich budovali posedy a s pocitom bezhraničnej odvahy sme sa štverali po konároch.
Stromy boli svedkami detských príbehov, továrňou na miazgové žuvačky, tajnou skrýšou aj naším tieňom.
Dedičstvo elfov
Podľa etnológov naši predkovia odpradávna považovali stromy za symbol a predpoklad života.
Poskytovali im aj drevo na oheň, stavbu príbytkov, výrobu hračiek i zbraní, kôru na liečivé odvary.
"Náš život je úzko spätý so stromami. Majú v sebe toľko dobrej energie, že človeka okamžite naplnia zvláštnym pokojom. Pri majestátnom strome nám často príde na um, aký pominuteľný je život človeka. Príkladom v dnešnom uponáhľanom svete by nám mohli byť elfovia z Pána prsteňov. Nemáme sa kam ponáhľať. Strom si rastie, či je vojna, alebo mier. Nezaoberá sa taľafatkami. Koncentruje sa na pravé hodnoty," hovorí Tomáš Fraňo.
Továreň na kyslík
Predstavte si, že tento strom je dvadsať metrov vysoký a dvanásť metrov široký krásny storočný buk. Každý rok mu vyrastie viac ako 600-tisíc listov, na výmene vzduchu sa spolu s prieduchmi v listoch podieľa plocha 15-tisíc štvorcových metrov, čo zodpovedá rozlohe dvoch futbalových ihrísk, počas jedného slnečného dňa spracuje 9 400 litrov (18 kg) oxidu uhličitého, každý deň cez svoje listy prefiltruje množstvo baktérií, plesní, prachu a škodlivín, vzduch, ktorý prechádza listami, sa zvlhčí o 400 litrov vody, ktoré sa odparia počas jedného slnečného dňa, pri procese fotosyntézy vytvorí 13 kilogramov kyslíka, čo pokryje dennú spotrebu desiatich ľudí, ak by chcel človek tento strom vyrúbať, lebo mu zacláňa vo výhľade, prekáža plánom novostavby, ako jeho plnohodnotnú náhradu by potreboval vysadiť 2 000 mladých stromov.
Prameň: Arbor Vitae
Každý arborista má podľa neho na pracovnom konte rozprávkové zážitky.
Pre Fraňa bolo také ošetrovanie osemstoročných gaštanov s „útlym“ obvodom pásu sedemnásť metrov na Korzike.
„Človek si pri nich pripadá maličký. Niekto tam zaparkoval sedemdesiatročného renaulta. V počiatkoch automobilizmu mali títo velikáni už sedemsto rokov. A keď Napoleon cikal do plienok, oslavovali päťstoročnicu,“ usmieva sa arborista.
V prvej fáze sa o gaštanových matuzalemov staral s desaťčlennou pracovnou družinou. „Celé dva týždne sme chodili po lesoch a lozili po monumentoch. Nádhera.“
Skúsenosť naučí
Hoci jeho kariéra sa začínala pri počítačoch a softvéroch, jedného dňa sa zbalil, sadol do auta a vyrazil len tak naslepo do Nemecka.
„V Berlíne som natrafil na inzerát – miestna firma zháňala stromolezca. A tak som sa prihlásil. Netušil som, že v tom čase do najšlendriánskejšej firmy v Nemecku. Vydržal som to tridsať dní. Nikto tam neriešil prístup k stromom. Len bezducho rezali, čo bolo treba,“ spomína.
Obry medzi stromami
Najvyššie dreviny na svete sú „červené stromy“ – sekvoje (Sequoia sempervirens) na západnom pobreží Spojených štátov. V priemere dosahujú výšku viac než 90 metrov. Dožívajú sa 500 až 700 rokov, no niektorí vytrvalci prežijú v dobrom stave aj dve tisícky.
Napriek ťaživej pracovnej morálke práve tam pocítil, že je to práca, ktorej sa chce po zvyšok produktívneho života venovať.
Po mesiaci dal výpoveď a bez ohlásenia zaklopal na dvere najlepšej firmy, ktorá arboristiku v sedemdesiatych rokoch v Nemecku rozbehla. Oznámil, že chce pre nich pracovať, a vzali ho.
