Člen vedenia vplyvného magazínu Variety – publicistickej biblie svetového filmového priemyslu Profitu prezradil, že si nechal zostaviť detailný rodokmeň, v ktorom sa hrdo vŕta. Vďaka jeho nadšeniu sa o košickom filmovom festivale, kde sme sa stretli, dozvedel aj Hollywood. Steven Gaydos, ktorý je nielen scenáristom a filmovým redaktorom, ale aj skladateľom a producentom v rozhovore pre Profit tvrdí, že človek nezlyháva, len sa dennodenne učí a skúša.
Život je trochu lotéria, veľa závisí od toho, kde sa narodíme, ako vyrastáme. Čo si o tom myslíte?
Súhlasím. Mnohí ľudia, ktorí žijú spokojne – majú prácu, zdravotnú starostlivosť, žijú v mieri – sa nemôžu pozerať na svet bez toho, aby nevideli tragédie ľudstva. A tak vám napadne, že to je lotéria a že to nie je fér.
Vaši predkovia pochádzali zo Slovenska, ovplyvnilo vás to?
Moji starí rodičia z otcovej strany pochádzali z Klokočova a Zalužíc neďaleko Košíc, otec sa už narodil v USA. Vždy to bola pre mňa zvláštna predstava, že členovia rodu, ktorý žije tisícky rokov na jednom mieste, napríklad na Slovensku, jedného dňa odídu za oceán a zrazu sú z nich Američania. Nie je to tak – ich DNA i rodová príslušnosť pochádzajú z iného miesta, o ktorom nič nevedia. Vždy ma to fascinovalo, preto som veľa pátral a zaoberal sa naším rodokmeňom.
Na čo ste prišli?
Pri štúdiu psychológie si uvedomíte, že vás formovali rodičia. Potom sa snažíte predstaviť si, čo vyformovalo ich. Moja stará mama z otcovej strany vyrastala vo veľmi tvrdých podmienkach na slovenskom vidieku, bola to silná žena. Dedko zasa tvrdo pracoval v oceliarňach, preto nebol často doma. To ovplyvnilo hodnoty a pracovnú morálku môjho otca. On už vyrastal na farme v Ohiu, kde starí rodičia nakoniec dosiahli v živote stabilitu. Moja mama zasa vyrástla v chudobných podmienkach v Indiane, jej otec bol gambler a pijan, ktorý rodinu opustil. To formovalo jej osobnosť. A ja som vyrástol v oceliarskom meste a sníval o tom, že sa budem venovať hudbe a filmom. Tomu snu som sa snažil zostať verný celý život.
Kedy ste si zamilovali filmy?
Veľmi skoro, možno som ich mal rád už od narodenia. Vyrastal som v päťdesiatych rokoch, mali sme v televízii sedem či osem amerických kanálov s filmami. Takže kým som dovŕšil 15 rokov, videl som možno aj dve tisícky filmov. Sledoval som ich nonstop – mal som rád komikov Billa Cosbyho či bratov Marxovcov, ale aj Frankensteina, Draculu a kriminálky.
