Okrem mlieka a mäsa dávajú ovce aj vlnu a kožušinu. Naši predkovia dokázali zužitkovať všetko do posledného chĺpka.
Ovčiarska ekonomika u nás v posledných desaťročiach stojí už iba na mliečnych výrobkoch, spracovateľská infraštruktúra pre vlnu zanikla.
A mäso Slovákom nechutí, vraj zapácha. Jahňatá sa preto ešte veľmi malé predávajú najmä do Talianska a vlna často nemá ani cenu, ktorú chovateľ zaplatí za ostrihanie ovce.
Z respondentov, ktorých oslovil Profit, len Igor Vlček, majiteľ salaša Zbojská, dokázal z tohto nevyužitého potenciálu urobiť biznis.
Ostatným patrí obdiv za to, že vďaka obrovskému osobnému nasadeniu aspoň v obmedzenej kapacite zachránili výrobu produktov z prírodnej vlny. Dobrá správa je, že všetky ich produkty sú mimoriadne žiadané.
Posledný gubár z Klenovca
Ján Fotta, výrobca ručne tkaných kobercov
O surovinu na spracovanie kobercov Ján Fotta zväčša nemá núdzu. „Vlnu mi vozia zo salašov sami, niekedy iba tak prehodia balík cez plot,“ hovorí majster z Klenovca. Koberce i vlasaté guby sa naučil tkať sám.
„V Klenovci tkali kedysi všetci, chodil som sa pozerať k susede a niečo som pochytil. V každom dome, kde kedysi chovali ovce, si vedeli vlnu spracovať sami. Povedal som si, keď to vedeli oni, dokážem to aj ja,“ spomína. Vlk, rozvlákňovač vlny, je vlastne jedným z mála pôvodných ľudových strojov, ktoré J. Fotta používa.
(zdroj: Klaudia Lászlóová | Petit Press 2016)Na ňom sa vlna zlepená po praní roztrhá na nadýchané chuchvalce. Ostatné si urobil sám. Česačka sú vlastne dve tabule vo veľkosti A3 so špeciálnym povrchom – jedna fixná a druhá s rukoväťou.
„Tu vlnu vyčešem a natočím na oceľovú rúrku,“ opisuje. Vlnu pradie tak, že namiesto kolovratu používa koleso šijacieho stroja, z ktorého odstránil všetky ostatné funkcie.
Krosná si sám vyrobil zo železa a sú zvláštne tým, že na nich dokáže tkať koberce od malých až po veľké s rozmermi 150 x 200 centimetrov, aj kruhové a rôzne iné tvary. Vie z gúb vyrobiť dokonca strihy na oblečenie.
