Nápady, ktoré spájajú svety

Vďaka rozprávkam a hrám môžeme od detstva nahliadnuť do iných svetov, objavovať nepoznané. Memonik a Mimi a Líza sú dva rozličné projekty, ktoré však mali k sebe tak blízko, že sa často prezentujú spoločne. Za oboma stoja kreatívne ženy, ktoré majú rady inakosť.

Inšpiráciou pre jeden z nich bolo nevidiace dievčatko, ktorého obľúbenou farbou bola ružová. „Chceli sme ukázať, že farby môžu aj chutiť, znieť alebo ich môžeme cítiť,“ rozpráva deťom v Slovenskej knižnici pre nevidiacich v Levoči Katarína Kerekesová. O tom, ako vzniká animovaný film a kniha s názvom Mimi a Líza, rozpráva so spoluautorkou Katarínou Molákovou a ilustrátorkou Ivanou Šebestovou na mnohých stretnutiach. A nielen pre deti.

Článok pokračuje pod video reklamou

NA DOBRÚ NOC

Zrod Mimi sa spája práve s Levočou. „Môj manžel sa venuje dokumentárnemu filmu a kedysi dávno chcel nakrútiť snímku o levočskej škole pre nevidiacich. Pri tej príležitosti sa u nás doma ocitli zápisky o tom, ako boli nevidiace deti na výstave ovocia a ako jediné mali dovolené dotýkať sa vystavených exponátov. Predstavila som si tú situáciu a zrazu sa mi medzi deťmi na výstave zjavila Mimi, dievčatko so zatvorenými očami,“ spomína autorka scenára K. Kerekesová.

Symbol zatvorených očí na jej tváričke mal vidiacim deťom pomôcť predstaviť si, aké je to, keď niekto nevidí. Katarína začala najprv rozprávať príbehy nevidiaceho dievčatka svojej dcére na dobrú noc. Pretože je animátorka, uvedomila si, že animovaný svet poskytuje úžasné možnosti, ako zobraziť svet za zatvorenými očami.

Tak vznikli animované rozprávky, ktoré po úspechu na Slovensku (cez RTVS) upútali aj zahraničie. Seriál kúpila Česká televízia a v apríli Mimi a Lízu uviedla do francúzskych kín distribučná spoločnosť Cinéma Public Films. Za prvý mesiac si film pozrelo tridsaťtisíc divákov. Od 20. júla ho premietajú v Belgicku a od 3. septembra ho uvádzajú aj slovenské kiná.

(zdroj: Archív Kataríny Kerekešovej / Fool Moon | Petit Press 2016)

Príprava sedemminútového dielu trvala autorskému tímu približne tri mesiace. Keď sa rozhodli z filmu urobiť knihu, oslovili slovenskú literátku žijúcu vo Fínsku. Spisovateľka Alexandra Salmela scenár prepísala do takej podoby, aby boli príbehy Mimi a Lízy príťažlivé pre detského čitateľa. Ale keďže bez ilustrácií sa žiadna detská knižka nezaobíde, nastúpila aj ďalšia spolupráca.