BRATISLAVA. Väčšina nezosobášených Slovákov chce, aby sa na financovaní spoločných vecí partneri podieľali rovnakou mierou. Otázku prípadného delenia spoločne nadobudnutého majetku riešia ale mnohí ešte pred tým, ako sa vezmú.
Už pri nákupe spoločnej veci do domácnosti sa pätina z nich dohodne, čo s ňou urobia v prípade rozchodu. Štyria z desiatich spoločne žijúcich partnerov súhlasia s tým, že kúpená vec patrí tomu, kto na ňu prispel viac.
Vlastníctvo neriešia v prípade lacných vecí, pričom pre mnohých je takouto hranicou nimi investovaných 200 eur. Ak už ide o drahší majetok, niektorí to chcú mať aj na papieri.
Ústne dohody
Dvanásť percent partnerov má vlastnícke práva vopred ošetrené aj zmluvne. Pre spoločnosť Home Credit to zistil prieskum agentúry STEM/MARK.
"V drvivej väčšine prípadov sú majetkové dohody medzi partnermi, samozrejme, len v ústnej forme. Nájde sa však aj 12 % takých, ktorí to majú ošetrené aj zmluvne. Niekedy to môže mať aj praktické využitie, pretože sa takýmto spôsobom dá predísť zbytočným komplikáciám a konfliktom v budúcnosti," tvrdí Jan Holoch zo spoločnosti Home Credit.
Podľa prieskumu 40 % respondentov pri nákupe akejkoľvek veci do domácnosti vôbec nerieši, kto si ju nechá v prípade rozchodu. U ďalších Slovákov už ale hrá kľúčovú úlohu výška nimi investovaných peňazí.
Keď už ide o naozaj veľké spoločné investície nezosobášených partnerov, napríklad o kúpu bytu a jeho zariadenia, muži sa k tomu stavajú o niečo opatrnejšie ako ženy. Zatiaľ čo spoločnú kúpu nehnuteľnosti preferuje 60 % žien, v prípade mužov je to len 49 %.
Dokázali sa dohodnúť
Keď už sa v skutočnosti vzťah rozpadol a na rad prišlo nepopulárne delenie spoločného majetku, väčšinou sa k tomu obaja partneri postavili férovo. Podľa prieskumu sa tri štvrtiny z nich dokázali dohodnúť na tom, kto si čo ponechá.
V polovici prípadov to dopadlo tak, že si po dohode rozdelili veci podobnej hodnoty. Ďalšia štvrtina párov sa zhodla na tom, že niektoré hodnotnejšie veci skončia u jedného z partnerov.
"Keď však prišlo na delenie majetku ako je napr. auto, práčka či televízor, ktoré sa nedali rozdeliť, rozchádzajúce páry boli prakticky nútené sa nejako finančne vyrovnať. Podľa prieskumu sa jeden z desiatich prípadov skončil finančnou kompenzáciou. V prípade, že nemali na jeho vyplatenie dosť peňazí, niektorí siahli aj po pôžičke," dopĺňa Holoch.
Len 6 % partnerov sa nedokázalo nijako dohodnúť a tak delenie ich majetku musel nakoniec vyriešiť súd.
