Vláda schválila rozpočet na budúci rok. Vy ako šéf Rozpočtovej rady vidíte v ňom nejaké riziká?
„Áno vidíme. Momentálne ich ešte nemáme presne vyčíslené. Ide skôr o odhad.“
A aký je váš odhad?
„Z tých makroekonomických sa výrazne zväčšili riziká na finančných trhoch EÚ, najmä ohľadom vývoja stability bánk v Taliansku a v Nemecku. Niektoré prognózy hovoria, že by mohli spustiť novú finančnú krízu.
Podľa mňa je táto situácia stále manažovateľná, ale napriek tomu to riziko stále narastá. Keby prišlo ku kolapsu na finančnom trhu, malo by to významne negatívny dopad na celkový vývoj ekonomického rastu v Európskej únii, teda aj na nás.“
Toto je makroekonomické riziko, ktoré nevieme ovplyvniť. Aké sú riziká, na ktoré má vláda dosah?
„V samotnom rozpočte je pomerne optimisticky uvedený vývoj hospodárenia ostatných subjektov verejnej správy, čo sú obce, VÚC a ostatné štátne firmy. Najmä v obciach a VÚC sa očakáva prebytkové hospodárenie vo výške viac ako 240 miliónov eur, čo nemá oporu vo výsledkoch z minulých rokov. Na ich hospodárenie nemá vláda dosah. Toto je jedno z významných rizík.“
Hovorili ste aj o rizikách firiem s účasťou štátu. O aké riziká ide?
„Ide o nadhodnotené ostatné nedaňové príjmy najmä z dividend niektorých podnikov (predovšetkým SPP) a príjmy z predaja emisných kvót.
Ale okrem toho treba povedať, že okrem zdravotníctva, ktoré má prvýkrát dobre rozpísané opatrenia, ktoré majú priniesť úspory vo výške 170 miliónov eur, ostatné opatrenia nie sú dostatočne popísané a my sa k nim a prípadným rizikám vyjadrime po ziskaní dalších informácií.

Nevidíte však ako problém, že síce minister zdravotníctva hovorí o oddlžovaní nemocníc, avšak v budúcoročnom rozpočte na to nemá vyčlenené peniaze.
„Považujem oddlženie nemocníc za veľmi dôležitú vec, lebo dnešný stav, kedy sa dlhy môžu priblížiť k sume 700 miliónov eur, je neudržateľný. Narúša to celý finančný systém zdravotníctva, dodávatelia sa dostávajú pod silný tlak, čo je dobrý zdroj na korupciu a netransparentné vzťahy.